Bratislava, hlavné mesto Slovenska, dnes oznamuje dôležitý míľnik v boji proti klimatickej zmene.
S prijatím svojho prvého Klimatického plánu sa zaväzuje k ambicióznym cieľom, ktoré zahŕňajú zníženie emisií skleníkových plynov o 55 % do roku 2030 a posilnenie ochrany životného prostredia pre obyvateľov mesta Bratislava.
Klimatický plán, ktorý bol prijatý drvivou väčšinou mestských poslancov, predstavuje integrovaný prístup k riešeniu klimatických výziev. Opatrenia navrhnuté v tomto pláne zahŕňajú nielen mesto a mestské spoločnosti, ale aj obyvateľov a firmy.
Primátor Bratislavy, Matúš Vallo, uviedol: „Dosiahnutím našich klimatických cieľov prispeje Bratislava malým, ale zodpovedným dielom k tomuto spoločnému úsiliu. Každé riešenie v oblasti klímy prináša pre Bratislavu nové príležitosti, vďaka ktorým sa v našom meste bude lepšie žiť.“
Podľa hlavného stratéga mesta Bratislava, Jána Mazúra, na príprave akčného plánu sa podieľalo množstvo odborníkov, ktorí získavali dáta a vstupy od rôznych zainteresovaných strán.
Cieľ 55 % zníženia emisií do roku 2030 je v súlade s požiadavkami Globálneho dohovoru primátorov a starostov pre energetiku a klímu. Bratislava už významne znížila emisie skleníkových plynov vďaka úsiliu obyvateľov, ktorí investovali do zatepľovania domov.
Kľúčové oblasti plánu zahŕňajú iniciatívy zamerané na udržateľnú mobilitu, zhodnotenie odpadov, a adaptáciu na zmenu klímy. Pre prvých rokov implementácie boli vybrané konkrétne opatrenia, ako je inštalácia fotovoltaických elektrární, modernizácia verejného osvetlenia a vysadenie stromov.
Klimatický plán bude koordinovať klimatická kancelária pod vedením Jakuba Mrvu, námestníka primátora pre životné prostredie a klimatickú zmenu.
Financovanie projektu Klimaticky odolná Bratislava bolo zabezpečené zo štátneho rozpočtu SR a Finančného mechanizmu EHP.
Bratislava-Petržalka sa zapája do projektu svojimi vlastnými iniciatívami, ako je rekonštrukcia športovísk a škôl v nízkoenergetickom štandarde.
Klimatický plán Bratislavy predstavuje dôležitý krok smerom k udržateľnej budúcnosti a je výzvou pre ostatné mestá bojovať proti klimatickej zmene.
Pre prvé roky implementácie boli zároveň vybrané tieto kľúčové opatrenia, ktoré mesto už v súčasnosti realizuje alebo pripravuje:
Zavedenie energetického manažmentu na budovách mesta a zníženie spotreby energií na mestských budovách o 35 %,
Inštalácia fotovoltaických elektrární na objektoch v majetku mesta, ktoré pokryjú aspoň 20 % ročnej spotreby elektriny,
Dokončenie rekonštrukcie a modernizácie verejného osvetlenia so 100 % pokrytím LED technológiou,
Vybudovanie a modernizácia 10 km električkových tratí,
Vybudovanie 400 nových nabíjacích staníc pre osobné elektrické vozidlá,
Zavedenie Programu spolupráce s firmami na znižovaní spotrieb energií,
Zmena
Koncepcie rozvoja hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy
v oblasti tepelnej energetiky s cieľom dlhodobého znižovania emisií
skleníkových plynov v teplárenstve,
Revitalizácia 15 parkov v rámci programu Živé miesta,
Vysadenie 25 000 stromov a krovín,
Inštalácia 80 pitných fontánok po meste.
©Slovenský večerník/ilustračné foto
