Bývalého japonského premiéra Šinzóa Abeho takmer presne pred dvoma rokmi zavraždil šialený bývalý japonský námorník počas predvolebného prejavu. Na jar tohto roku slovenského premiéra Roberta Fica pred budovou, kde práve skončil rokovanie vlády, štyrmi ranami z pištole postrelili – a len zázrakom Božím prežil.
Iránsky prezident Ebrahim Raisi zomrel pri podivnej nehode, teda pri páde svojho vrtuľníka po návrate z Azerbajdžanu.
Takmer istý kandidát Americkej republikánskej strany v prezidentských voľbách 5. novembra Donald Trump (nomináciu musí tento týždeň potvrdiť stranícky zjazd, čo je vzhľadom na počet Trumpom kontrolovaných delegátov len formalita) bol iba zázrakom mierne zranený pri pokuse o atentát ostreľovačom na predvolebnom zhromaždení v Pensylvánii v sobotu.
Keď k tejto sérii pridáme nepotvrdené správy zo saudských médií o údajnom pokuse o atentát na saudskoarabského korunného princa Muhammada bin Salmána v máji tohto roku, ktorému promptne a účinne zabránil miestny bezpečnostný aparát, nemožno sa čudovať čo sa to vlastne deje a prečo za tak krátky čas bol svet jednoducho zaplavený atentátmi na najvyšších predstaviteľov štátu a politikov ako nikdy predtým.
Čo spája všetky tieto útoky?
Ak len trochu “zoškrabeme povrch”, vo všetkých týchto nešťastných udalostiach môžeme vidieť dva podstatné prepojenia, teda dva prvky, ktoré ich spájajú.
Po prvé: úplne zlyhali bezpečnostné služby, ktoré takýmto veciam musia takmer bežne podľa jasne stanovených postupov a noriem úspešne predchádzať, teda predchádzať, lebo to je ich prvoradá úloha, preto existujú. V prípade atentátu na zosnulého Abeho, ale aj Fica a Trumpa sú bezpečnostné zlyhania viac než zrejmé aj laikom, nehovoriac o bezpečnostných expertoch.
A po druhé: všetci spomínaní politici boli buď priateľmi a blízkymi partnermi ruského prezidenta Vladimira Putina , alebo sa snažili nadviazať alebo udržať spoluprácu s Ruskom v podmienkach tvrdých sankcií Západu voči tejto krajine.
Začnime tým, že uvedieme fakty, ktoré tieto tézy potvrdia a na záver sa pokúsme vyvodiť záver.
Abe bol osobným priateľom Putina
Bývalý japonský premiér, zosnulý Šinzó Abe, jeden z najdlhšie slúžiacich premiérov tejto krajiny vôbec a nacionalisticky orientovaný politik, vo svojom desaťročnom mandáte nadviazal osobné priateľské vzťahy s ruským vodcom Vladimirom Putinom a spolu s ním nastolil otázku trvalého riešenia problému Južných Kurilských ostrovov, ktorý zaťažuje vzťahy oboch štátov od konca druhej svetovej vojny a kapitulácie cisárskeho Japonska, keď štyri najjužnejšie ostrovy tohto súostrovia patrili k tzv. ZSSR, čo potvrdila aj rezolúcia OSN.
V národe populárneho Abeho, ktorý údajne musel zo zdravotných dôvodov opustiť post premiéra, zastrelil pobláznený bývalý japonský námorník s bezprecedentnými zlyhaniami bezpečnostnej služby poverenej strážením bývalého premiéra počas jeho volebného prejavu, teda túžbu po novom návrate do politických vôd.
V súčasnosti úlohu japonského premiéra plní úplne proamerický premiér Fumio Kishida, počas ktorého pôsobenia japonsko-ruské vzťahy náhle ochladli, najmä po začatí Špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine, keď sa Tokio úplne postavilo na stranu Západu.
Fico sa usiluje o dialóg s Ruskom
Slovenský premiér Robert Fico sa od svojho vlaňajšieho znovuzvolenia aktívne zasadzoval za obnovenie dialógu s Ruskom a mierové riešenie ukrajinského konfliktu. Mediálna hystéria a ostrá kritika zo strany Európskej únie kvôli Ficovým údajným proruským názorom už z čias predvolebnej kampane viedli k neželanej udalosti.
Fica totiž zastrelil pištoľou občan, ktorý nesúhlasil s jeho politikou, predovšetkým vo vzťahu k Ukrajine. Po dlhom a neistom boji o život sa však Fico zázračne uzdravil a už opäť zastáva funkciu premiéra.
Zosnulý iránsky prezident pripravoval strategickú dohodu s Ruskom
Iránsky prezident Ebrahim Raisi, ktorý zahynul pri havárii vrtuľníka 19. mája tohto roku sa výrazne obrátil na Rusko, a to sa ešte viac prejavilo po začiatku konfliktu na Ukrajine, keď dva štáty zvýšili obrannú spoluprácu, robili spoločné námorné vojenské cvičenia v zóne Perzského zálivu a Arabského mora, Irán dodával Rusku svoje bojové drony, ktoré používa vo vojne na Ukrajine atď. Raisiho smrť oddialila jeho plánovaný podpis komplexnej strategickej dohody medzi oboma krajinami s Vladimirom Putinom, ktorý sa mal uskutočniť v júni. Toto sa oneskorilo kvôli kampani pred nedávnymi iránskymi predčasnými voľbami, ktoré vyhral umiernený reformátor Masud Pezeshkian.
Hoci po smrti Raisiho sa v iránskej spoločnosti okamžite objavili fámy o možnom zapojení Izraela do havárie vrtuľníka vzhľadom na vojenskú spoluprácu medzi Azerbajdžanom a Izraelom, táto možnosť sa po oficiálnom vyšetrovaní zo strany Teheránu nepotvrdila, ale bolo konštatované, že príčinou bol pravdepodobne technický problém.
Čo sa týka havárie iránskeho vrtuľníka, aj keby mal Mossad pri nehode „dlhé prsty“, Teherán dobre vedel, že na oficiálne potvrdenie tohto by bolo potrebné iránske vyhlásenie vojny Izraelu, čo by malo potenciál začať tretiu svetovú vojnu. A to vôbec nie je v záujme Iránu vzhľadom na to, že Spojené štáty by okamžite prišli na obranu Izraela so všetkou vojenskou silou. Moskve a Pekingu by sa takýto scenár určite nepáčil, preto sa očakávalo, že iránske vyšetrovanie havárie skončí tak ako skončilo. Je nepravdepodobné, že sa niekedy podarí zistiť, ako sa to skutočne stalo.
Donald Trump – „kosť v hrdle“ amerického „deep state“
Neveriacky som v nedeľu sledovala niektoré západné médiá, kde titulky po pokuse o atentát na Donalda Trumpa písali o „údajnej vražde“. Akoby existovali pochybnosti, že išlo skutočne o atentát. Akoby chceli naznačiť možnosť, že Trump a jeho tím to všetko starostlivo zosnovali, aby vzápätí obvinili demokratov a prezidenta Joea Bidena.
Takú šialenú vec si môže myslieť len úplne skazená myseľ, ktorá vôbec nič nevie a nerozumie. Trump by mal podľa nich zrejme stáť na pódiu pred davom ľudí a pokojne čakať na ostreľovača najatého jeho tímom, ktorý naňho zamieri z 200 metrov a “napáli” mu do ucha tak, aby bol len ľahko zranený. Pri takom dynamickom prejave k zhromaždenému ľudu, plnom gest, by určite nikto so zdravým rozumom nemal také nervy z ocele.
Trump bol teda nepochybne obeťou pokusu o atentát, takže teraz je najdôležitejšie určiť, kto sa na ňom podieľal, ak vrah nekonal nezávisle? Bol tam okruh spolupracovníkov a asistentov aspoň do určitej miery, čomu nasvedčujú aj prílišné zlyhania tajnej služby a polície vôbec.
Totiž Donald Trump ako bývalý prezident a zároveň kandidát na prezidentský súboj v jesenných voľbách je chránenou osobou americkej tajnej služby. Úroveň jeho ochrany je samozrejme nižšia ako u súčasného prezidenta, ale to nemôže byť ospravedlnením pre katastrofálne bezpečnostné zlyhania. Agenti tajnej služby nemali ani špeciálne aktovky, nepriepustné pre náboje, ktoré chránia hlavu chránenej osoby v prípade streľby. Okolo Trumpa jednoducho svišťali guľky, až ho agenti napokon zrazili na podlahu a chránili ho svojimi telami. Trump napokon neporušil žiadne pravidlá a ani na míting neprišiel neohlásený. Všetko sa vedelo dopredu a všetko sa dalo a muselo byť oveľa lepšie pripravené, čo sa týka jeho bezpečnosti.
Šéfovia tajnej služby budú musieť veľa vysvetľovať verejnosti, ktorá už teraz hľadá odpovede a odborné vyšetrovanie. Pretože atentáty na prezidentov a politikov počas americkej histórie neboli vôbec zriedkavé – od A. Lincolna cez JF Kennedyho, Ronalda Reagana a množstvo ďalších významných politických osobností. Ale teraz hádam s rozvojom techniky a profesionalitou kompetentných služieb vôbec by takéto veci mali byť ak nie úplne vykorenené, tak aspoň veľmi zriedkavé. Ako môžeme vidieť v sérii z nadpisu tohto článku, už to tak nie je. Navyše, z nejakého dôvodu sa šíri ako epidémia, takže nikto z vysokopostavených politikov sa už nemôže cítiť bezpečne. Minimálne tí, ktorí sa.nepohybujú vo „vodách hlavného prúdu“.
Ale už teraz je všetkým, nielen republikánom, jasné, že pokus o atentát dodá Trumpovi nový impulz a energiu a ešte zvýši jeho šance na víťazstvo v jesenných voľbách.
Zabudnite na súdne rozhodnutia proti Trumpovi
Dovolím si tvrdiť, že po tomto pokuse o vraždu je vylúčená akákoľvek možnosť konečného odsúdenia Trumpa v akomkoľvek trestnom konaní začatom proti nemu, ktoré by mu mohlo znemožniť účasť vo voľbách.
Veď na republikánskom zjazde, ktorý sa začína dnes a potrvá do štvrtka, sa Trump za drvivej podpory svojich voličov oficiálne stane straníckym kandidátom na budúceho prezidenta USA.
A možno zbavenie republikánov ich kandidáta vo voľbách už aj tak hlboko rozdelená krajina by pravdepodobne viedla k občianskej vojne. Republikáni ani demokrati niečo také nedovolia, pretože by to bol koniec USA ako jedného z medzinárodných hráčov – čo si obe strany určite neželajú.
Namiesto toho budú čoskoro z oboch táborov nasledovať posolstvá o zmierení a národnej jednote, aspoň kým sa neusadí prach po sobotňajšej nešťastnej udalosti, ktorá otriasla Amerikou a svetom.
Príspevok ANALÝZA: Shinzo Abe, Robert Fico, Ebrahim Raisi, Donald Trump! Kto bude ďalší a čo sa vlastne deje? je zobrazený ako prvý na tvotv.sk.
