Prešov - Štátna vedecká knižnica v Prešove pripravuje dňa 17.5.2023 v priestoroch na Námestí mládeže 1 o 11.00 h verejný odpočet činnosti knižnice za rok 2022. Pre tých, ktorí sa nemôžu odpočtu zúčastniť osobne, bude na kanáli knižnice na YouTube pripravená premiéra videoodpočtu, ktorý prinesie informácie o tom, čo sa knižnici v roku 2022 podarilo a aké výsledky dosiahla. Samotný odpočet sa bude konať aj online formou, čo je príležitosť pre divákov klásť knižnici otázky aj vzdialene.
V knižničnom fonde sme evidovali ku koncu roka 2022 spolu 650 887 kníh, ktorých hodnota presahuje vyše 3 mil. eur. Reálna hodnota fondu je však podstatne vyššia vzhľadom k tomu, že jeho súčasťou sú vzácne historické dokumenty.
V roku 2022 sme do fondu zaradili 8 560 nových kníh, z toho na kúpu 4 497 titulov sme vyčlenili vyše 111 tisíc eur. Ako povinný výtlačok nám vydavatelia zaslali 3 112 kníh.
„Nákup dokumentov v uplynulom roku vychádzal z profilácie knižnice. Zameriavali sme sa na spoločensko-vednú oblasť, pedagogiku, psychológiu, filozofiu, históriu, lingvistiku, literatúru, ekonomiku a právo. Naďalej sme dopĺňali fond dokumentmi z oblasti slavistiky, ukrajinistiky, rusinistiky, romistiky, knižnej kultúry, dejín knižnej kultúry, politiky, prírodných vied, školstva, numizmatiky, archeológie, geografie a umenia. Knižničný fond bol v širšom výbere rozšírený aj o študijnú literatúru z odborov manažment, zdravotníctvo, medicína, ošetrovateľstvo, sociálna práca, teológia a rozvoj podnikania,“ uviedla riaditeľka Valéria Závadská
Návrhy na obstaranie dokumentov do knižničného fondu majú možnosť predkladať aj používatelia prostredníctvom webového formulára.
V roku 2022 sme dosiahli počet 4 101 registrovaných používateľov. Knižnicu navštívilo spolu 290 389 návštevníkov, zrealizovali sme 176 478 výpožičiek.
„Používateľské zázemie knižnice tvorili študenti stredných a vysokých škôl, ale aj pedagogickí zamestnanci vysokých škôl, odborníci z vedy a výskumu, orgány štátnej správy a samosprávy, podnikateľské subjekty, rôzne marginalizované skupiny obyvateľstva aj tretí sektor,“ spresnila vedúca oddelenia knižnično-informačných služieb a zástupkyňa riaditeľky Valéria Ferková a dodala: „Len pre zaujímavosť uvádzame zopár faktov: náš najaktívnejší používateľ vykonal vlani 1 666 rôznych aktivít – od vyhľadávania v online katalógu, cez výpožičky, návštevu študovne, až po skenovanie, najstarším členom knižnice bol pán narodený v roku 1934, čiže vlani dosiahol vek 88 rokov. Iný používateľ si v roku 2022 vypožičal 475 kníh a priemerný počet výpožičiek na jedného používateľa za minulý rok je viac ako 19.“
Už 5 rokov prevádzkujeme samoobslužný návratový automat, ktorý využíva technológiu RFID a používateľom slúži nonstop na vrátenie dokumentov požičaných z fondu knižnice. Za rok 2022 bolo prostredníctvom návratového automatu vrátených až 35 878 dokumentov.
Nové služby sme pre používateľov sprístupnili aj v roku 2022. Realizáciou prioritného projektu Implementácia RFID technológie v knižnici – nové služby sme zakúpili a sprístupnili verejnosti samoobslužné výpožičné zariadenie - knihomat. Zariadenie je prístupné používateľom 24/7/365. V minulom roku túto službu využilo 393 používateľov, ktorí si cez knihomat vypožičali 1 974 dokumentov.
Dôraz na menšiny, ale aj veda a výskum
Knižnica sa dlhodobo, už od konca 50-tych rokov minulého storočia, venuje aj národnostným menšinám – hlavne rusínskej a ukrajinskej. Dokumentovanie rómskej kultúry realizujeme od roku 2013.
„V rámci analytického spracovania článkov rusínskej a ukrajinskej periodickej tlače vydávanej menšinou Rusínov a Ukrajincov na Slovensku bolo vyexcerpovaných 1 308 bibliografických záznamov z periodík Nove žyttja, Duklja, Veselka, Rusyn, NN info Rusín, Studium Carpato-Ruthenorum a Artos. V minulom roku pokračovala spolupráca so Spolkom ukrajinských spisovateľov na Slovensku na vydaní publikácie Peter Gula (1931-1987), ktorej bibliografickú časť sme ukončili u nás v knižnici. Na úseku analytického spracovania rusínskej a ukrajinskej periodickej tlače bola v roku 2022 rozpracovaná ďalšia publikácia venovaná novinárovi, publicistovi, redaktorovi, vedcovi a kritikovi Jánovi Hvaťovi,“ vysvetlila riaditeľka V. Závadská.
Súčasťou knižničného fondu sú aj historické tlače, ale aj historický fond časti knižnice Rehole piaristov na Slovensku zo Sabinova, ktorý spravuje oddelenie historických knižničných fondov na základe uzatvorenej zmluvy o spolupráci. V roku 2022 pri spracovávaní fondov iných vlastníkov dominovali tlače vydané v 19. storočí.
„Od apríla 2022 pribudla na oddelenie a do študovne plnotextová licencovaná databáza Arcanum Digitheca, ktorá predstavuje najväčšiu digitálnu databázu periodík v Maďarsku. Návštevníci, ktorí ju využili, sa zaujímali o štúdium zdigitalizovaných dokumentov, tlačených zdrojov uhorských, teda maďarských, ale aj slovenských dejín. Záujem bol najmä o výročné správy i ročenky škôl, periodickú tlač a e-booky v maďarskom jazyku. V študovni bol záujem používateľov hlavne o kódexy, cirkevnoslovanské rukopisy, inkunábuly, tlače zo 16. storočia a ďalšie tlače vydané do roku 1918,“ doplnila V. Ferková
V roku 2022 bola na základe pozitívneho hodnotenia obnovená platnosť Osvedčenia o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj rozhodnutím Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR č. opäť na 6 rokov.
Kultúra vo virtuálnom priestore
Pri dokumentovaní rómskej kultúry sme sa v roku 2022 zamerali na výskum rómskych rodinných cimbalových kapiel. Hlavnými výstupmi dokumentačno-informačného centra rómskej kultúry sú digitálnej kultúrne objekty vo forme videa, audia, fotografií a skenov. Výstupy centrum zverejňuje cez vlastný knižničný prezentačný portál www.portalsvk.sk, ale aj prostredníctvom národného portálu www.slovakiana.sk
„Snažíme sa nájsť nástroje, prostredníctvom ktorých by sme rómsku kultúru a históriu dostali čo najbližšie k verejnosti. Už od roku 2017 vytvárame vo virtuálnom priestore prehliadky a galérie. V roku 2022 sme sprístupnili virtuálnu výstavu portrétov svetových osobností s rómskym pôvodom, ktorú si môže verejnosť pozrieť zo svojho smartfónu. Virtuálnu prehliadku pamätníkov holokaustu Rómov Ma bisteren! sme doplnili o pamätné miesto v Dunajskej Strede,“ dodal vedúci centra Roman Čonka.
Centrum okrem spracovania digitálnych kultúrnych objektov organizuje odborné romistické podujatia, realizuje edičnú činnosť a organizuje popularizačné podujatia pre verejnosť.
PhDr. Renáta Šmidová
