Potápači vylovili z morského dna neďaleko egyptskej Alexandrie sochy a ďalšie artefakty dokazujúce, že mesto bolo bez prestávky obývané od svojho založenia Alexandrom Veľkým v roku 331.
Nad hladinou Stredozemného mora sa počas akcie organizovanej egyptským ministerstvom pre cestovný ruch a pamiatky postupne objavila sfinga, socha bez hlavy alebo soška kňaza. „Časť, v ktorej sa nachádzame, bola prístavom. Tieto artefakty potvrdzujú štúdiu, ktorá tvrdí, že Alexandria bola zaplavená vodou v dôsledku veľkého zemetrasenia alebo tsunami. Preto všetkým sochám chýba buď hlava alebo nohy, ktoré sú najslabšími časťami sôch,“ povedal Mohamed Ismail, generálny tajomník egyptskej Najvyššej rady pre pamiatky.
Prečítajte si tiež: Objav storočia, alebo podvod? Pod pyramídami bolo práve nájdené obrovské podzemné mesto
Väčšina mesta zostane pod vodou.
Potápači pracovali v zátoke prístavu Abúkir, ktorá leží medzi Alexandriou a ústím Nílu. Podmorské nálezisko tu obsahuje zvyšky domov, hrobov, vodných nádrží aj niekdajšieho nábrežia. V staroveku sa tu zrejme nachádzalo prosperujúce mesto Kanopus, ktoré bolo posvätným miestom dynastie Ptolemaiovcov. Tá vládla starovekému Egyptu takmer tri storočia, než sa moci na 600 rokov chopili Rimania. Séria zemetrasení a stúpajúca hladina mora nakoniec pohltili mesto rovnako ako susedný prístav Heraklion.
„Pod vodou je množstvo objektov, ale množstvo tých, ktoré môžeme vyzdvihnúť, je obmedzené,“ povedal minister pre cestovný ruch a pamiatky Šaríf Fasí s tým, že výber artefaktov sa riadi prísnymi pravidlami. Egypt v roku 2001 podpísal Dohovor o podmorskom kultúrnom dedičstve UNESCO, ktorý počet vylovených predmetov limituje. Potopené mesto neďaleko Alexandrie a väčšina predmetov, ktoré sa v ňom dodnes nachádzajú, tak zrejme navždy zostanú pod hladinou mora.
Nápisy prezradili dávny pôvod osídlenia.
Nejedná sa pritom o zanedbateľné poklady. V pozostatkoch potopeného mesta sa našli vápencové stavby, ktoré mohli slúžiť ako chrámy alebo obytné domy, prípadne mohlo ísť o obchodné a remeselnícke domy. Potápači tiež objavili vodné nádrže a bazény vytesané do skál, ktoré boli určené pre chov rýb a skladovanie vody pre domácnosti.
K významným nálezom patria kráľovské sochy a sfingy, ktoré pochádzajú ešte z dôb pred nástupom Rimanov. Jedna zo sôch má na sebe kartuši so menom faraóna Ramesseho II., ktorý vládol v rokoch 1279–1213 pred n. l. Rad sôch sa ale dochovala len zčasti. Na nábreží dlhom 125 metrov, ktoré slúžilo ako prístav pre menšie lode v rímskej a byzantskej dobe, sa našla tiež obchodná loď, kamenné kotvy a žeriav z obdobia Ptolemaiovcov a z rímskej doby.
Zemetrasenie, tsunami a stúpajúca hladina mora.
Pozostatky mesta Kanopus objavili archeológovia teprve v roku 1999 neďaleko pobrežia dnešného Abúkíru. Pamiatky roztrúsené na morskom dne na ploche 1 x 1,5 km patrili významnému mestu a prístavu, ktorým do Egypta prúdilo zboží zo starovekého Grécka. Podobnú funkciu plnil tiež neďaleký Heraklion ležiaci z časti na ostrove priamo v ústí najzápadnejšieho, takzvaného Kanopského ramena Nílu.
Obe mestá boli postupne postihnuté sériou zemetrasení a tsunami a tiež zvyšujúcou sa hladinou mora. Okolo roku 101 pred našim letopočtom pri rozsiahlych záplavách centrálny ostrov uprostred Heraklionu zosunul a väčšina mesta zmizla pod hladinou.
Mohlo by vás tiež zaujímať: Úžasný objav v Egypte: Našli hrobku faraóna Thutmose II. Vedci skritizovali jej umiestnenie
Nad neďalekou Alexandriou, ktorá je rovnako bohatým archeologickým náleziskom, sa vznáša podobný osud ako nad mestami Kanopus a Heraklion. Každý rok sa mesto potápa o ďalšie viac než tri milimetre. Mesto tak patrí medzi miesta najviac ohrozené klimatickou zmenou a stúpajúcou hladinou mora. Aj podľa najoptimistickejších scenárov Organizácie spojených národov (OSN) sa stane do roku 2050 jedna tretina Alexandrie neobývateľná alebo ju zaplaví voda.
Zdroj: ČTK
