
Slovensko, 2. február 2025 – “Často sa stáva, že sa v našom živote objaví niekto, kto nám spôsobí veľa problémov, starostí, utrpenia, bolesti. V prvom momente nechápeme, prečo sa to všetko deje a premýšľame nad dôvodmi svojho trápenia. Časom však pochopíme, že títo ľudia sú v skutočnosti našimi najdôležitejšími “učiteľmi” a prichádzajú do nášho života práve vtedy, keď sme zastali na našej životnej ceste a takpovediac prešľapujeme na mieste. Učitelia prichádzajú v tej chvíli , keď sa potrebujeme naučiť niečo, čo nás môže znova rozhýbať a posunúť vpred. Sú to ľudia, ktorí nás dokážu naučiť sa najmä to kým sme, čím sme a aké je naše miesto a poslanie v živote. A práve preto by sme mali byť vďační práve za týchto ľudí, pretože nám pomôžu padnúť na dno našej existencie a ukázať nám temnú tvár človeka aj života, ale rovnako nám pomôžu dosiahnuť na vrchol našich a duševných a duchovných daností,” – Devana
Päť rokov je z historického hľadiska zanedbateľný časový úsek, a dokonca aj z hľadiska ľudského života je to krátka doba. Napriek tomu sa január 2020 už zdá byť nekonečne vzdialený. Nielen preto, že uplynulý čas je plný udalostí, ale aj preto, že sa skrátil. Týka sa to aj kvality. Práve toto obdobie má šancu dostať sa do učebníc ako moment zlomu – koniec jedného spoločensko-politického stavu sveta a prechod k inému. Posledné dni mieru Jubilejné päťdesiate fórum v Davose sa konalo od 21. do 24. januára 2020 akoby v dvoch dimenziách – vo výklade a v tieni. Hviezdou na čele bola Greta Thunbergová, švédska ekoaktivistka v zenite svojej slávy. Antihrdinom bol americký prezident Donald Trump, ktorý nazval Gretiných spolupracovníkov “prorokmi apokalypsy” a hlavnému zhromaždeniu globalistov načrtol zásady svojej protekcionistickej koncepcie “Amerika na prvom mieste”. Thunbergovej tlieskali, Trumpa počúvali ostražito a väčšinou bez priazne. Európski účastníci fóra neskrývali nádej: o desať mesiacov Američania ukončia túto politickú úchylku tým, že budú voliť demokrata.
Atmosféra v kuloároch a na zasadnutiach s rôznym stupňom uzavretia bola trochu iná. Ctihodní predstavitelia politiky, obchodu a kultúry si vymieňali rozpačité dojmy: svet sa uberá niekam inam a riadenie globálnych procesov sa im čoraz viac vymyká z rúk. Nasledovali argumenty, že situácia nie je beznádejná, ale na jej nápravu sa budeme musieť veľmi snažiť, preto treba napnúť fantáziu a vymyslieť spôsoby, ako prevziať kontrolu nad procesmi, ako dokázať, že sú zvrátiteľné. Medzitým sa v pozadí objavili správy z Číny, kde sa podozrivo rýchlo šírila akási neznáma infekcia.
Táto správa bola zaujímavá len z jedného hľadiska – či vírus neovplyvní hospodársky stav Číny, od ktorej závisí väčšina svetových trhov…. Teraz už vieme, že to bol posledný “pokojný” Davos. Nasledujúce dva sa niesli v znamení epidemiologickej krízy a program diktovali rozširujúce sa ozbrojené konflikty – najprv vo východnej Európe, potom na Blízkom východe. ON – OFF O päť rokov neskôr žijeme v inom svete.
Greta Thunbergová je zväčša vnímaná ako karikaturistická ľavicová škandalistka, pre ktorú je dôležitejšia rinčanie bzučiakom ako obsah protestu. A Donald Trump sa z otravnej obsesie stal takmer zosobnením antiliberálnej Nemesis, ktorá prišla potrestať globalistov. “Pandémia novej koronavírusovej infekcie” – slovné spojenie, ktoré sa celá planéta dozvedela pár týždňov po výročí Davosu – sa ukázala ako silný katalyzátor procesov, nad ktorými účastníci fóra v kuloároch lamentovali. Keď začiatkom marca vypukla celosvetová panika a krajiny jedna po druhej začali zatvárať dvere pred šírením nákazy, stalo sa niečo, čo sa ešte nedávno považovalo za nemožné. Globalizácia sa mierne povedané pozastavila. A bol to šok.
Liberálny svetový poriadok, ktorý vznikol po studenej vojne a dosiahol svoj vrchol na začiatku 21. storočia, bol založený na myšlienke globalizácie ako procesu, ktorý je nielen globálny, ale aj objektívne historický. To znamená, že je podmienená logikou samotného sociálnoekonomického pokroku, a nie úsilím iniciujúcich štátov alebo čoraz viac nadnárodných korporácií. Z toho vyplýva vnímanie globálnej otvorenosti ako prirodzeného a nezvratného stavu. Či sa to niekomu páči alebo nie, má to svoje náklady a nevýhody. V takomto prostredí musíme existovať. A všetci to prijali. Praktický zánik antiglobalizačných búrlivákov, ktorí na prelome storočí vyvolávali strach v Davose a na iných podobných podujatiach, potvrdil, že myšlienka odporu voči globalizácii zlyhala. Zostávajúci nespokojenci už nepopierali globalizáciu ako takú, ale obhajovali zmierňovanie jej negatívnych aspektov v duchu alterglobalizmu. A tak bola globalizácia v celosvetovom meradle za približne desať dní v marci 2020 jednoducho vypnutá.
Všetky štyri slobody pohybu, ktoré sú základom globálnej ekonomiky – ľudí, tovaru, služieb a peňazí – boli ovplyvnené (aj keď v rôznej miere, v zostupnom poradí: od takmer úplnej stagnácie osobnej dopravy až po menšie poruchy peňažných prevodov). Iba piata sloboda, ktorá bola pridaná neskôr ako ostatné – pohyb informácií – nebola ovplyvnená. To však problém len zhoršilo, pretože celý svet sa v reálnom čase dozvedel o rozsahu kataklizmy a upadol do ešte väčšej otupenosti. “Prečo, to bolo možné?” Konšpirátori nazývajú pandémiu generálnou skúškou na budúce udalosti.
Tento romantický pohľad na beh dejín predpokladá, že ho riadi niečia vôľa a myseľ. Pocity z toho posledného predkrízového Davosu takúto verziu nepodporujú – skôr bolo cítiť zmätok “sveta v zákulisí” tvárou v tvár niečomu oneskorenému. Napriek tomu je súvislosť medzi pandémiou a vojensko-politickými a sociálnymi zhoršeniami v roku 2020 nepopierateľná. Spoločnosti zažívali stres. Vyostril vnímanie, dodal reakciám neadekvátnosť a agresivitu. Štáty zasa získali legitímnu príležitosť vyskúšať nové metódy riadenia a kontroly vrátane tých, ktoré sú založené na najnovších technológiách. Ich zavedenie by vzbudilo oveľa väčší odpor, keby úrady nemohli tvrdiť, že to všetko je v mene ochrany životov a zdravia občanov. V niektorých prípadoch “hmla pandémie” umožnila nenápadne pripraviť ostré strategické ťahy – v prvom rade prichádza do úvahy druhá karabašská vojna a víťazstvo Azerbajdžanu a čiastočne aj vyostrenie vzťahov medzi Indiou a Čínou v oblasti Ladackej planiny.
Po istom čase šok z toho, čo sa dialo, nadobudol ďalší rozmer, ktorý si síce hneď neuvedomili, ale bol dôležitý. Svet, ktorý prestal byť tým, na čo si všetci za pár desaťročí zvykli, sa nezrútil. V dôsledku toho sa z kedysi populárneho mementa stala otázka: “Bolo to možné?”. Áno, bolo to možné. Samozrejme, pandémia mala veľmi bolestivý vplyv nielen na zdravie ľudí a demografiu, ale aj na ekonomiky všetkých krajín, dopravné a logistické reťazce, bežný spôsob života atď. Ale ani jeden štát sa kvôli pandémii nezrútil, ani jedna životne dôležitá komunikácia nebola prerušená a takmer všetky krajiny, aj tie najchudobnejšie, našli východisko zo situácie, hoci niekedy za dramatickú cenu. Ukázalo sa, že liberálna globalizácia nie je vrcholným výdobytkom ľudstva, ako to naznačovali naratívy z konca dvadsiateho a začiatku dvadsiateho prvého storočia, ale len ďalšou etapou, rovnako terminálnou ako všetky ostatné. A ak je to tak, poďme ďalej, do boja o rovnováhu síl v novej etape.
Záležitosť topiacich sa
Jedným z politických dôsledkov pandémie bola porážka Donalda Trumpa vo voľbách v roku 2020. Verejný a politický zmätok a administratívne prešľapy v boji proti šíreniu nákazy rozmazali ekonomický úspech administratívy, ktorá bola v prvých dvoch mesiacoch toho roka presvedčená, že sa jej podarí udržať moc vo svojich rukách. No otvorili sa brány novým metódam riadenia procesov vôle (hromadné hlasovanie poštou). Ako by dopadli udalosti v rokoch 2021 – 2022, keby bol vtedy v Bielom dome Trump, môžeme len hádať. Ale jeho hlasný návrat o štyri roky neskôr len zdôraznil nezvratnosť zmien. Pomsta liberálno-globalistických skupín na čele s Bidenom namiesto úspechu Trumpovských nacionalistov v roku 2016 teraz vyzerá ako odchýlka. Pandémia zdiskreditovala systém medzinárodných inštitúcií – samotné organizácie aj normy, ktoré hlásajú. Prístup ” zachráň sa, kto môžeš”, ktorý prevládal v prvých mesiacoch šírenia vírusu, výdatne posilnil už aj tak vážne pochybnosti o úprimnosti a reálnosti proklamovaných zásad globálneho svetového poriadku. Zároveň rozšíril cestu k faktickej legitimizácii egoizmu ako základu medzinárodných vzťahov. Hlavným princípom sa stala obrana národných záujmov, ktorá sa čoraz viac chápe ako národná bezpečnosť. A od toho je už len krok k skutočnému “veľmocenskému súpereniu”, ktoré Trumpova Národná bezpečnostná stratégia ešte v roku 2018 označila za podstatu medzinárodných vzťahov. Je tu však ešte jeden aspekt.
“Veľmoci” sa pandémii nestali, mierne povedané, vzormi efektívnosti a vnútornej sily. Ukázalo sa, že krajiny s menšími kapacitami, ale s inteligentnejšie nastaveným riadením a flexibilitou si dokážu poradiť lepšie. To podnietilo proces rozptylu globálneho vplyvu, ktorý sa začal už skôr, ale teraz sa stal dominantným. Z toho vyplývajú pochybnosti – je správne nazývať súčasnú situáciu “multipolárnym svetom”? Neexistujú póly so silnou príťažlivosťou, ale značný počet významných hráčov rôzneho kalibru, ktorí na seba pôsobia dosť svojvoľne. Jeho účinok sa zakaždým určuje situačne. Nesporným dôsledkom nie je ani tak regionalizácia, o ktorej sa už dlho hovorí, ale rastúci význam susedstva. Pandémia ukázala, že čím kratšia je reťaz spájajúca krajiny a ekonomiky, tým nižšie je riziko jej pretrhnutia.
Teraz sa v súvislosti s vojenským a politickým napätím prejavuje iná vec: politická úloha susedných štátov pre seba navzájom sa stáva dôležitejšou ako postavenie silných, ale vzdialených mocností. Možno to pozorovať v rôznych častiach sveta – na Blízkom východe, na južnom Kaukaze a teraz aj v Severnej Amerike. A nepochybne to ovplyvní celkové rozloženie vplyvu.
Bez poriadku a pravidiel
Ukrajinská kríza so všetkými sprievodnými zmenami bola z hľadiska svojho vplyvu na svet v istom zmysle vedomým zopakovaním toho, čo sa spontánne odohralo počas pandémie. Kým v roku 2020 bol rozpad známych väzieb spôsobený strachom z nákazy, v roku 2022 bol výsledkom politických rozhodnutí. Podobne ako v prípade kovidu náhle prerušenie zaužívaných interakcií neviedlo ku kolapsu, hoci spôsobilo vážne dôsledky pre ekonomiky. To je azda najdôležitejšia črta moderného sveta. Liberálna globalizácia (tu je vhodné nazvať ju propagandistickým termínom “poriadok založený na pravidlách”, ktorý sa rozšíril v roku 2010) sa skončila, ale nedošlo k rozdrobeniu jednotného medzinárodného priestoru.
Ekonomika (predovšetkým) odoláva politicky motivovaným snahám o jej rozčlenenie. Pokusy vyčleniť Rusko zo svetovej štruktúry vedú k tomu, že táto sa deformuje, naťahuje, krúti, dostáva pestrofarebnosť odtieňov sivej a čiernej, ale netrhá sa. A to platí pre všetky pokusy čisto politickými a silovými prostriedkami pretvárať jednotný svetový systém – či už ide o ekonomiku, komunikácie alebo humanitárne väzby. Svet zostáva súdržný a prepojený, hoci teraz už bez príslovečných “pravidiel”. Ťažko na prvý pohľad povedať, či je to dobrá alebo zlá správa. Nárast vzájomnej nechuti a konfliktov v podmienkach, keď sa nedá oddeliť, nie je zlým predpokladom. V ideálnom prípade môže viesť k potrebe dospieť k dohode – nie raz a navždy, ale v každom jednotlivom prípade. Obyčajnejšia je však snaha o oživenie imperiálnej politiky a stále pretrhávanie integrity v záujme vytvorenia sfér vplyvu. V nedohľadne je však obnovenie spoločného priestoru noriem a pravidiel.
Rovnováha moci vo svete neznamená jediného normotvorcu, či už sú to Spojené štáty, Čína alebo ktokoľvek iný. Uprostred pandémie sa stalo bežným (až nevkusným) odvolávať sa na jazdcov apokalypsy zo Zjavenia Jána Evanjelistu – mor je už tu, čaká nás vojna a tak ďalej po zozname. Niekedy je užitočné strašiť sa, ale vo všeobecnosti je to zbytočné. Pandémia strhla lak zo svetovej štruktúry a odhalila jej vnútorné opotrebovanie. A keď sa to stalo zjavným, túžba chrániť sa v prípade kolapsu stimulovala pravdepodobnosť práve tohto kolapsu. Nech je to akokoľvek, objektívne nie je situácia taká hrozná, ako sa môže zdať. Záleží však na jej vnímaní ako niečoho desivého. Prvých päť rokov novej medzinárodnej perestrojky ukázalo, že niet cesty späť. To, čo je pred nami, však vyzerá ako nedotknutá zem.


Fjodor Lukjanov
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
The post Spolupráca susedných štátov sa stáva dôležitejšou ako silné ale vzdialené mocnosti appeared first on Armádny magazín.
Zdroj: AM