Hybridná vojna, drony a európska ostražitosť voči Rusku
Dánsko, zakladajúci člen NATO, sa pripojilo k rastúcim obavám ohľadom hrozby „hybridnej vojny“ zo strany Ruska. Dôvodom sú hlásenia o výskyte dronov, ktoré sa rozšírili na viaceré európske letiská a dokonca aj vojenské zariadenia.
Vo štvrtok muselo letisko v Mníchove v Nemecku zastaviť lety po viacerých hláseniach o spozorovaní dronov. A v piatok Belgicko oznámilo, že vyšetruje hlásenia o dronoch nad vojenskou základňou neďaleko nemeckých hraníc. Tieto udalosti nasledovali po tom, čo Dánsko tiež informovalo o letoch dronov nad svojimi letiskami a najväčšou vojenskou základňou.
„Dúfam, že si už každý uvedomuje, že prebieha hybridná vojna, a jeden deň je to Poľsko, ďalší deň Dánsko a budúci týždeň to bude pravdepodobne niekde inde,“ povedala dánska premiérka Mette Frederiksenová novinárom v stredu. „Existuje iba jedna krajina, ktorá je ochotná nám hroziť, a to je Rusko, a preto potrebujeme veľmi silnú odpoveď.“
Dánsko priamo nepripísalo nedávne incidenty s dronmi Rusku. Tieto vyjadrenia však nasledujú po ruských vniknutiach dronov do Poľska, ako aj po narušení estónskeho vzdušného priestoru ruskými stíhačkami, čo prinútilo NATO k ich zachyteniu.
Ruský veľvyslanec v Dánsku poprel, že by Moskva bola zapojená do letov dronov, a označil ich za „zinscenovanú provokáciu“ s cieľom vyvolať vojenskú konfrontáciu. Medzitým ruský prezident Vladimir Putin vtipkoval o situácii, keď sa ho pýtali na vysielanie dronov nad Európu: „Prestanem, nebudem už posielať žiadne drony do Francúzska, Dánska, Kodane. Kde ešte lietali?“
Rastúce obavy z hybridnej vojny – operácií v šedej zóne, ktoré nevedú k rozsiahlemu vojenskému útoku – prichádzajú v čase, keď Európa pokračuje v podpore Ukrajiny v jej boji proti ruskej invázii a zvažuje spôsoby využitia zmrazených ruských aktív.
Európski predstavitelia taktiež varujú pred ďalšími hybridnými hrozbami a majú podozrenie, že Moskva stála za sériou incidentov vrátane sabotáže podmorského kábla, kybernetických útokov, rušenia GPS civilného letectva a dokonca aj podpaľačských útokov.
V júli najvyšší predstaviteľ Európskej únie odsúdil to, čo nazval „pretrvávajúce hybridné kampane Ruska“ proti krajinám EÚ. V rozhovore pre Financial Times Frederiksenová v utorok povedala, že ruská hybridná vojna je „iba začiatok“ a jej cieľom je „ohrozovať nás, rozdeľovať nás, destabilizovať nás. Použiť drony jeden deň, kybernetické útoky na ďalší deň, sabotáže na tretí deň.“
Washington tiež zaujíma tvrdší postoj, pretože prezident po stretnutí s Putinom na Aljaške, ktoré neprinieslo žiadny pokrok smerom k prímeriu, stratil trpezlivosť s Moskvou. USA teraz poskytnú Ukrajine spravodajské informácie pre raketové útoky dlhého doletu na ruskú energetickú infraštruktúru.
Okrem vyzbrojovania Ukrajiny Európa preteká, aby posilnila svoje vlastné vojenské kapacity uprostred hroziacej ruskej hrozby.
V stredu Frederiksenová povedala, že Európa sa nachádza v „najťažšej a najnebezpečnejšej situácii od konca druhej svetovej vojny“.
Začiatkom tohto roka Dánska vojenská spravodajská služba posúdila riziko zo strany Ruska, akonáhle sa jeho vojna na Ukrajine zastaví alebo zmrazí.
Rusko by mohlo začať lokálnu vojnu proti susednej krajine do šiestich mesiacov, regionálnu vojnu v Pobaltí do dvoch rokov a rozsiahly útok na Európu do piatich rokov, ak sa USA nezapoja.
„Rusko bude pravdepodobne ochotnejšie použiť vojenskú silu v regionálnej vojne proti jednej alebo viacerým európskym krajinám NATO, ak bude vnímať NATO ako vojensky oslabené alebo politicky rozdelené,“ uvádza sa v hodnotení z 9. februára. „To platí najmä vtedy, ak Rusko usúdi, že USA nemôžu alebo nebudú podporovať európske krajiny NATO vo vojne s Ruskom.“
Jason Ma
