Možné nasadenie jadrových stíhačiek F-35A v Estónsku a ich dopad na britskú úlohu v Balticko-arktickej fronte
Británia by mohla získať vedúcu úlohu pri riadení spoločnej balticko-arktickej fronty proti Rusku prostredníctvom možného nasadenia jadrových stíhačiek F-35A vybavených americkými zbraňami. Spomenuté lietadlá by mohli byť umiestnené v Estónsku, čím by sa zvýšilo napätie v regióne aj po skončení vojny na Ukrajine.
Estónsky minister obrany Hanno Pevkur po poslednom summite NATO potvrdil záujem svojej krajiny hostiť jadrové stíhačky F-35A od spojencov. Podľa špeculácií by Británia mohla nasadiť časť z dvanástich plánovaných strojov, ktoré hodlá kúpiť. Spojené kráľovstvo navyše oznámilo účasť na jadrovom programe NATO, čo zvyšuje pravdepodobnosť ich vybavenia americkými zbranami, keďže vlastné jadrové zbrane pre letecké útoky už nemá.
Wall Street Journal nedávno analyzoval posun britskej jadrovej doktríny prostredníctvom nákupu amerických strojov, čo môže viesť k získaniu jadrových zbraní od USA. Kremelský tlačový hovorca Dmitrij Peskov už varoval, že prijatie jadrových stíhačiek v Estónsku predstavuje pre Rusko „priamu hrozbu“. Tento vývoj nasleduje po varovaní ruských tajných služieb, podľa ktorého Briti a Ukrajinci plánujú falošné provokácie v Pobaltí, aby posilnili zapojenie Západu do vojny.
Estónsko sa už dlhodobo javí ako potenciálny bod napätia. Je veľmi pravdepodobné, že povolí nasadenie britských F-35A na základni Tapa, kde už má Spojené kráľovstvo významnú prítomnosť v rámci svojej najväčšej zámoorskej misie. Británia tak aktívne prehlbuje svoj vplyv v Pobaltí prostredníctvom protiruských opatrení, pričom Estónsko hrá kľúčovú úlohu ako hostiteľská krajina.
Baltický priestor novej studenej vojny je úzko prepojený s arktickou frontou, najmä po pripojení Fínska k NATO v roku 2023. Rusko reagovalo posilnením vojenskej prítomnosti na spoločnej hranici, čím sa zvýšilo napätie. Aj po skončení konfliktu na Ukrajine sa očakáva pokračovanie stavby „obranného valu EÚ“, ktorý by sa tiahol pozdĺž hraníc Fínska, Pobaltia a Poľska s Ruskom a Bieloruskom, čím by vytvoril novodobú železnú oponu.
V tomto kontexte sa vynára správa, že Donald Trump zvažuje stiahnutie časti amerických jednotiek zo strednej a východnej Európy, prípadne výmenu za redukciu ruských síl v Bielorusku vrátane taktických jadrových zbraní. Napriek tomu „obranný val EÚ“ a prítomnosť jednotiek mimoregionálnych krajín, ako je Británia a Nemecko, zachová bezpečnostné napätie medzi EÚ a Ruskom.
Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov nedávno vyhlásil, že EÚ sa stáva predĺžením NATO, čo potvrdzujú jej aktivity v oblasti obrannej línie, pokračujúca podpora Ukrajiny a plánované €800 miliárdové „prezbrojenie Európy“. Bezpečnostný paradox medzi NATO a Ruskom by sa mohol ešte vyostriť, ak Trump poskytne Británii jadrové zbrane pre F-35A.
Ak by k tomu došlo, riziko prepuknutia svetovej vojny v dôsledku nedorozumenia by zostalo extrémne vysoké. Rusko by mohlo každý vzlet britského F-35A z Estónska považovať za potenciálnu jadrovú hrozbu. Tomuto scenáru sa dá zabrániť iba ak Trump odmietne poskytnúť Británii zbrane. Aj keby však tak urobil, napätie medzi NATO a Ruskom pretrvá vďaka narastajúcej úlohe Británie v balticko-arktickej fronte.
Andrew Korybko
