Tomáš Zdechovský, český europoslanec za KDU-ČSL, sa na Slovensku etabloval ako hlasný kritik a „vyšetrovateľ“ zneužívania eurofondov. Svoju prítomnosť v slovenskom mediálnom priestore buduje na prísľuboch transparentnosti a spravodlivosti.
Podľa jeho vlastných slov „Slovensko je čiernou dierou eurofondov“ (Zdroj: Denník N, 6. júl 2023), no tieto tvrdenia často postrádajú podrobné analytické zhodnotenie alebo konkrétne dôkazy.
Avšak pri bližšom pohľade na jeho minulosť a pôsobenie v EP sa vynárajú vážne pochybnosti o jeho dôveryhodnosti a objektivite, najmä pokiaľ ide o jeho vyšetrovacie ambície vo vzťahu k Slovensku.
Zdechovského „vyšetrovateľská“ minulosť a citácie kolegov z EP
Jeho kolegovia z EP však poukazujú na fakt, že „jeho „vyšetrovateľské“ metódy sú často povrchné, založené na nepotvrdených informáciách a politicky motivované. Chýba im systematická hĺbka a nestrannosť, ktorú by sme od skutočného vyšetrovateľa očakávali. Viaceré jeho mediálne výstupy sa ukázali ako prehnané, nepresné alebo dokonca zavádzajúce, čo podkopáva jeho reputáciu spoľahlivého zdroja informácií.“ a pokračuje:
„Zdechovský si rád pripisuje zásluhy za odhaľovanie korupcie a zneužívania fondov v rôznych krajinách.“
Niektorí odborníci na eurofondy považujú jeho prístup za neštandardný. „Je bežné, že europoslanci sledujú čerpanie eurofondov, ale nie je bežné, aby bez podkladov robili silné vyhlásenia v médiách,“ uviedol člen z Európskej komisie.
„Vyšetrovanie“ eurofondov vedené Zdechovským je zvyčajne postavené na jednostranných svedectvách, otvorených listoch či mediálnych výstupoch, nie na oficiálnych auditoch alebo rozsudkoch.“ – citujeme ďaľšieho jeho kolegu z EP.
Ďalším problémom je jeho angažovanosť v prípadoch, kde jeho konanie môže vyvolávať podozrenie z konfliktu záujmov – napríklad v podpore niektorých konkrétnych poľnohospodárskych subjektov na Slovensku, ktoré zároveň kritizujú PPA a vládu. Ako upozornila aj Pravda.sk, ide často o subjekty napojené na opozíciu.
„Jeho výpovede bývajú selektívne, čím vytvára obraz krajiny ako výhradne skorumpovanej, čím nahráva konkrétnym politickým prúdom. V roku 2023 podporil otvorene kandidatúru niektorých slovenských politikov do eurovolieb, čo vyvolalo podozrenie, že jeho vystúpenia sú súčasťou politickej kampane, nie nestranného monitoringu.“
Zdechovský sa systematicky venuje Slovensku, pričom jeho hodnotenia sú mimoriadne ostré. V rozhovore pre TV Markíza (máj 2023) povedal, že „na Slovensku vládne systémové rozkrádanie fondov, ktoré nemá obdobu v EÚ“. Tieto jeho vyhlásenia však opäť neboli podložené konkrétnymi dôkazmi.
„Európsky dvor audítorov vo svojej správe neuvádza Slovensko ako krajinu s najvyššou mierou podvodov s eurofondmi – najviac problémov bolo zaznamenaných v Maďarsku, Rumunsku a Bulharsku.“
Zdechovského kolegovia v EP poukazujú aj na to, že sa často zúčastňuje medializovaných „investigácií“ po boku slovenských opozičných politikov, namiesto nezávislých expertov či úradníkov z OLAF-u (Európsky úrad pre boj proti podvodom). OLAF pritom vyzýva na zdržanlivosť a fakty overené v rámci oficiálnych vyšetrovaní.
Príkladom môže byť jeho výstup v prípade tzv. „agrodotácií pre oligarchov“, kde obvinil bez dôkazov konkrétnych slovenských podnikateľov z „mafiánskych praktík“ (december 2023). OLAF pritom v tom čase vyšetrovanie na Slovensku neukončil a nevyvodil žiadne závery.
Najväčší otáznik nad Zdechovského dôveryhodnosťou visí v súvislosti s jeho postojom k Slovensku. Opakovane prezentuje skreslené alebo jednostranné informácie, ktoré vykresľujú Slovensko v mimoriadne negatívnom svetle, často bez dostatočných dôkazov.
Jeho rétorika je zreteľne politicky motivovaná a javí sa ako nástroj na dosahovanie vlastných politických cieľov, prípadne na podporu konkrétnych politických prúdov na Slovensku.
Takáto zaujatosť je pre vyšetrovateľa absolútne neprípustná a kompromituje akékoľvek jeho zistenia.
„Ak vyšetrovateľ už vopred vie, koho má a chce obviniť, jeho práca stráca akúkoľvek relevanciu.“
Slovensko, ktoré potrebuje objektívne hodnotenie pri čerpaní eurofondov, si zaslúži nestranných a profesionálnych partnerov.
Európska únia disponuje nástrojmi ako OLAF, Európsky dvor audítorov či Európska prokuratúra (EPPO), ktoré pracujú s dôkazmi a nie s politickými vyhláseniami.
Postup Tomáša Zdechovského vzbudzuje viac otázok ako odpovedí.
Preto sa budeme pýtať priamo Európskej komisie, či je správne, aby niekto ako Tomáš Zdechovský pôsobil ako samozvaný „strážca eurofondov“.
