Smažený syr: Neoficiálne národné jedlo so svojou vlastnou mapou
Smažený syr je akoby neoficiálnym národným jedlom. Bez neho by sa nezaobišlo žiadne obedové menu v reštauráciách, krčmách, ani v luxusných podnikoch. Aby milovníci smažáku vedeli, kam sa za touto gastronomickou lahôdkou vydať, majú vďaka nadšencom aj svoju vlastnú Smažákomapu. „Studený smažák je zlý smažák!“ hovorí Anička, ktorá spolu s kamarátkou Tereziou stojí za instagramovým fenoménom Život ve strouhance.
Nápad na instagramový profil, ktorý sa venuje výhradne recenziám smaženého syra, vznikol spontánne. Spoločne ho založili Terezie Kučerová a Anna Lucie Helešic. „So smažákom máme dlhoročnú tradíciu. S Aničkou sme sa spoznali na tábore a vždy sme po ňom spoločne s priateľmi chodili na smažák. Bola to taká satisfakcia po dvojtýždňovom kolotoči. Časom nás napadlo to zdieľať,“ spomína Terezie.
Zo zábavy pre pár kamarátov sa stal rýchlo virálny hit. „Kamaráti nás v tom podporovali zasielaním svojich recenzií, potom začali svoje recenzie posielať aj sledujúci. Rozbehlo sa to samo a z ničoho. Z vtipu sa stala vo výsledku dosť časovo náročná neplatená práca,“ dodáva Anička.
Prvý väčší prelom prišiel po negatívnej recenzii jednej reštaurácie a následnom rozhovore v rádiu. Dnes je ich projekt nielen zábavou, ale aj komunitou ľudí, ktorí smažák milujú a posielajú desiatky vlastných tipov mesačne. Pôvodný profil Život ve strouhance založili už pred covidom, ale prišli oň. Život ve strouhance ale žije ďalej na novom, rovnomennom profile, a ako sa zdá, toto jedlo ľudí spája viac než čokoľvek iné. „Stále nám ľudia píšu a chcú byť súčasťou toho všetkého, čo nás veľmi teší,“ hovorí Terezie.
Nezostalo ale len pri profile. Vymysleli a spravujú unikátnu mapu, ktorá vám pomôže usporiadať pokojne aj tour de smažák. „Smažákomapa je online mapa, kam pridávame recenzie všetkých miest, kde sme smažák ochutnali. Je prepojená s Instagramom, takže keď pridáme recenziu, objaví sa aj na mape. Pomáha ľuďom nájsť dobrý smažák v ich okolí,“ popisuje Terezie.
Otázka, aký syr je ten pravý, má v ich tíme jasnú odpoveď: „Preferujem goudu,“ hovorí Terezie. Anička súhlasí, aj keď u nej sa láska rodila postupne: „Predtým som dávala prednosť smaženému hermelínu, v poslednej dobe už ale tiež kopem za tím gouda, pretože mi vyhovuje tenká a chrumkavá strúhanka – u toho hermelínu to s tým obalením nie je len tak, veľmi tečie…“
Na prílohe sa zhodnú bez váhania. „Milujem krokety,“ hovorí Terezie. Anička pritakáva: „Výhradne krokety. Keď nie sú krokety v ponuke, radšej volím zemiaky než hranolky.“
Jasná zhoda je aj u omáčky. „Jasné že tatárska! Vždycky! Najlepšie dobre urobená domáca, nie kupovaná. Niekedy nás prekvapí aj rôzne bylinkové dipy, ale tatárska je klasika,“ hovorí Terezie. Anička svoju vášeň ženie o kúsok vyššie: „Tatarskú najlepšie dvojitú. Ako zaujímavú laskominu hodnotím med, ktorý dávajú k smažáku v reštaurácii. Stojí za to vyskúšať.“
Hoci sa láska ku smažáku rodila postupne, dnes už je jeho pozícia neotrasiteľná. „Opravdivú lásku ku smažáku som objavila až neskôr, hlavne vďaka našej táborovej tradícii. Tam to začalo byť viac než len jedlo, aj skôr taký rituál,“ hovorí Terezie. Anička dodáva s úsmevom: „V detstve som ho nejedla, vlastne mi nechutil.“
A kam za najlepším smažákom? V Prahe majú Anička a Terezie osvedčené podniky, záujemcovia ich nájdu na profile ako výber top 10. Mimo hlavného mesta vedie u Aničky reštaurácia. „Tam majú asi tie najlepšie krokety a vyprážaný hermelín všetkých čias.“
Naopak tie najhoršie si radšej nechávajú pre seba, radia ale, ako vyprážané peklo na tanieri ľahko odhaliť. „Zlý smažák spoznáte hneď – syr je tuhý, neťahá sa, strúhanka je nasiaknutá olejom a k tomu je nevýrazná alebo kupovaná tatárska. Do podnikov, kde nám toto naservírujú, sa už nevraciame,“ hovorí Terezie.
A čo nejaké bizarné smažené zážitky? „Skúšala som pár experimentov typu smažené ovocie a priznám sa, že to úplne nie je moja parketa,“ hovorí Terezie. Anička pridáva detskú spomienku: „Jediné čo, babička mi v detstve obaľovala a smažila zeler. To už teraz málokto robí.“
Doma si smažák pripravujú minimálne. „Výnimočne, keď už, tak v teplovzdušnej fritéze,“ hovorí Terezie. Anička rovno priznáva: „Doma vlastne už vôbec. Výhradne na neho, keď už je chuť, zájdem do vybranej reštaurácie.“
Smažák ako desiata na cesty namiesto rezňov? To neexistuje. „Smažák má najväčšie čaro čerstvý. Za mňa je to skôr foodspot než desiata,“ hovorí Terezie. „Smažák musí ísť z panvice rovno na tanier! Studený smažák je zlý smažák!“ dodáva Anička.
Napriek tomu, že už ho dnes nejedia tak často ako predtým, spomienky majú smažákovo intenzívne: „Keď sme sa vídali pravidelne, bolo to koľkokrát aj trikrát za týždeň, hlavne v dobe covidu, to sme ho jedli nonstop,“ hovorí Terezie. „Je to záchranné lano, keď neviete, čo si v reštaurácii dať,“ dopĺňa Anička.
Obe sa sympaticky zhodujú, že už im raz po smažáku nebolo najlepšie, ostatne, komu je po ňom vždy ľahko pri srdci, že? A ako konštatuje Anička: „Niekedy je to trochu cieľom si smaženým syrom ublížiť.“
