Slovinská prezidentka Nataša Pirc Musar kritizuje zlyhania OSN a vyzýva k odvážnym právnym a rodovým reformám na Valnom zhromaždení OSN (UNGA80)
Slovinská prezidentka Nataša Pirc Musar predniesla na UNGA80 razantný prejav, v ktorom zablahoželala predsedníčke Zhromaždenia a zdôraznila dôležitosť zapojenia žien do rozhodovania. Uviedla, že nádeje na mier po roku 1945 a na poriadok po roku 1991 sa nenaplnili. Pirc Musar argumentovala, že Bezpečnostná rada „nespĺňa očakávania sveta“, pričom niektorí stáli členovia sledujú úzke záujmy. Varovala, že pokrok v dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja stagnuje a škrty v rozvojovej pomoci odtláčajú milióny ľudí od základných služieb. Medzinárodné právo, povedala, „stojí na pokraji bezvýznamnosti“, pričom inštitúcie pre ľudské práva, sudcovia a obhajcovia sú pod tlakom.
Kritizovala sankcie a zastrašovanie zamerané na Medzinárodný trestný súd s tým, že niektoré štáty by radšej chránili údajných páchateľov, než aby zabezpečili spravodlivosť. Prezidentka vyjadrila poľutovanie nad odstúpením od Parížskej dohody, Ottawskej dohody a agentúr OSN, pričom každý krok označila za ranu multilateralizmu. Vyzvala lídrov, aby odmietli svet, v ktorom „moc robí právo“, a spýtala sa, ako by takéto trendy vysvetlili svojim deťom. S odvolaním sa na minuloročný Pakt pre budúcnosť navrhla vytvoriť permanentnú, inkluzívnu advokačnú sieť na zabezpečenie jeho realizácie. Vyzvala na odvážnu reformu Bezpečnostnej rady a nastolila právnu výzvu: ak sú genocída a zločiny proti ľudskosti jus cogens, môže si nejaký stály člen nárokovať legitímne právo veta v takýchto prípadoch? Vyzvala Valné zhromaždenie, aby požiadalo Medzinárodný súdny dvor o poradné stanovisko k tejto otázke.
Pirc Musar žiadala skutočnú rodovú rovnosť, pričom poznamenala, že len 13% vedúcich predstaviteľov multilaterálnych organizácií za 80 rokov boli ženy a žiadna žena nikdy neslúžila ako generálna tajomníčka OSN. Naliehala na Zhromaždenie, aby sa zapísalo do histórie voľbou „Madam generálnej tajomníčky“ do konca zasadnutia a aby začlenilo rodové perspektívy do každého politického vlákna. Prechádzajúc k ľudskej dôstojnosti, kritizovala hlad, vrátane jeho zneužívania proti civilistom ako zbrane, a pripomenula, ako sa umelci kedysi mobilizovali na boj proti hladomoru. Vyzvala vlády, umelcov, influencerov a vizionárov, aby sa spojili a brali lídrov na zodpovednosť za vojny, genocídne politiky a zločiny proti ľudskosti. Zisky, argumentovala, musia slúžiť rozvoju prostredníctvom partnerstiev, ktoré využívajú inovácie a udržateľnosť pre toleranciu a inkluzívny dialóg.
Varovala lídrov, že mlčanie a pasivita ich robia spoluvinníkmi na zločinoch proti civilizácii a planéte. Pirc Musar vyjadrila podporu „inkluzívnemu multilateralizmu“ a jasné „nie“ multipolarizmu. V ostrom závere pripomenula holokaust, Rwandu a Srebrenicu – a vyhlásila: „Musíme zastaviť genocídu v Gaze. Už niet viac výhovoriek.“
