Slovensko sa v pondelok 30. júna ujalo ročného predsedníctva Slavkovského formátu (S3), ktoré potrvá do 30. júna 2026. Medzi hlavné priority patrí energetická bezpečnosť, spolupráca v európskych záležitostiach a rozširovanie EÚ o štáty západného Balkánu. Minister zahraničných vecí Juraj Blanár zdôraznil aj dôležitosť rozvoja dopravnej infraštruktúry, digitálnej transformácie a rozvojovej spolupráce.
Ide už o štvrté predsedníctvo Slovenska v rámci tohto zoskupenia, ktoré okrem nás združuje aj Česko a Rakúsko. Blanár vyzdvihol stabilnú úlohu formátu ako platformy regionálnej spolupráce, ktorá počas desiatich rokov svojej existencie reagovala na výzvy v strednej Európe. Medzi konkrétne projekty patrí modernizácia železničného spojenia medzi Prahou, Bratislavou a Viedňou.
Slavkovský formát sa zameriava aj na podporu európskej integrácie západného Balkánu, pričom aktívne spolupracuje v rámci zoskupenia Priateľov západného Balkánu. Blanár spomenul aj projekty mimo regiónu, ako je udržateľný rozvoj chránenej oblasti Aragvi v Gruzínsku alebo environmentálne spracovanie medicínskeho odpadu v Libanone.
Zoskupenie vzniklo v roku 2015 podpísaním Slavkovskej deklarácie, pričom jadrom spolupráce je rotačný princíp predsedníctva.
(STVR)