Stavebnica Merkur: Od nápadu pri káve k 100 rokom inšpirácie
Keď si Otto Wichterle v zime roku 1961 miešal rannú kávu, usilovne premýšľal, ako vyrábať kontaktné šošovky vo veľkom. Jeho zrak skĺzol k víru, ktorý lyžička v hrnčeku vytvorila, siahol po stavebnici Merkur a ešte ten deň vymyslel postup priemyselnej výroby. Ikonická stavebnica tento rok oslavuje 100 rokov. Zrodila sa vďaka jednému šikovnému zámočníkovi a daňovým reformám ministra financií Aloisa Rašína.
Merkur prišiel na svet nenápadne. Zámočnícky učeň Jaroslav Vancl v roku 1910 ukončoval štúdiá a ako záverečnú prácu vyrobil prvú kovovú stavebnicu v dielni svojho otca. K nápadu sa ale vrátil až po takmer 10 rokoch. Aj keď bol šikovný zámočník, s manželkou a dvoma deťmi, nemal v tej dobe peniaze, aby založil firmu, hovorí Pavel Frydrych, riaditeľ Múzea stavebnice Merkur.
Rozhodnutie Aloisa Rašína
Situácia sa ale zmenila po prvej svetovej vojne. Ku zrodu legendárnej stavebnice možno až absurdne napomohol Alois Rašín, prvý minister financií vo vláde samostatného Československa. Rašín rozhodol o zdanení príjmov z vojnovej výroby. Množstvo podnikateľov, ktorí zásobovali rakúsko-uhorskú armádu, potrebovalo v tej chvíli minúť peniaze, aby nemuseli platiť dane. Malých firiem vznikali v tej dobe tisíce.
Vďaka tomu sa Vancl spojil s podnikateľmi z textilného priemyslu a v Polici nad Metují vznikla firma Inventor, ktorá okrem iného vyrábala rovnomennú kovovú stavebnicu, ktorej jednotlivé dieliky sa spájali pomocou háčikov a očiek. Pôvodná stavebnica Inventor ale u zákazníkov neuspela.
Skrutkovanie na scéne
V roku 1925 preto prišla revolučná zmena – diely sa začali spájať skrutkami a matičkami, čo pre modelárov znamenalo výrazné zjednodušenie. Aj keď ako relikt zostali aj pôvodné háčiky a očká, skrutkovanie bol výrazný krok vpred, ale stavebnica sa ešte stále volala Inventor. Od tej doby používa unikátnu veľkosť spojovacieho materiálu, ktorá ho odlišuje od všetkých ostatných stavebníc na svete. Už v tej dobe sa dieliky stavebnice začali spájať netypickou veľkosťou skrutiek 3,5 milimetra.
V roku 1930 Inventor z trhu zmizol a objavil sa Merkur. Nová stavebnica s farebnými lakovanými dielikmi. Farebný Merkur sa stal hitom. To bol okamih, kedy sa deťom rozsvietili oči.
Stavebnice o rôznych veľkostiach sa vtedy predávala iba ako multifunkčná sada, postaviť sa z nej ale dalo všeličo. V roku 1930 bola u Merkuru knižka s desiatkami návodov od najjednoduchších, ako bola napríklad stolička, až po zložitejšie, objavil sa v nej napríklad prvý traktor alebo rozhľadne, popisuje Pavel Frydrych. A zatiaľ čo konkurencia sa držala po vzoru britskej stavebnice Meccano rozmerov v palcoch, Merkur bol prvou stavebnicou na svete, ktorá pracovala v metrickej sústave.
Zlatá éra
- roky minulého storočia by sa dali nazvať „dobou merkurovou“. Pred vojnou prišlo na trh hneď niekoľko unikátnych stavebníc. Merkur Metropol – modely budov, Merkur Elektrus – stavebnica elektromagnetických a elektrických pokusov, a predovšetkým Merkur Popular, malá, cenovo dostupná sada stála vtedy 6,50 a za 1 korunu československú k nej bol návod. Nebola to brožúra ako u iných stavebníc, ale obrovský plagát, na ktorom boli jednotlivé modely rozkreslené.
Počas vojny bola výroba obmedzená iba na export do Nemecka a jeho satelitov a po roku 1941 skončila úplne. V roku 1946 bola obnovená výroba pôvodnej klasickej stavebnice, potom ale prišla ďalšia rana – likvidácia firmy Inventor podľa zákona o akciových spoločnostiach, na základe ktorého boli rušené aj malé súkromné firmy s.r.o. do 50 zamestnancov.
V prípade pána Vancla to prebehlo dokonca tak, že musel hradiť všetky faktúry a všetok tovar, ktorý ešte predtým objednal, ale zo ktorého už vyrábal nový výrobca. Takže mal naraz veľké dlhy, ktoré splácal prácou ako zamestnanec vo svojej vlastnej továrni. Odchod do dôchodku mu bol umožnený až v roku 1970, kedy mal osemdesiat rokov.
Pod hlavičkou rôznych podnikov sa Merkur vyrábal ďalej. Nad dverami pri vstupe do továrne sa iba menili ceduľky s názvami podnikov, ktoré továreň spravovali, ale pracovali tam stále rovnakí ľudia.
Keď stavebnica zachraňuje vedu
Merkur sa ale zapísal aj do dejín vedy. Zohral kľúčovú úlohu v momente, keď Akadémia vied ukončila program, v ktorom sa hľadal možný spôsob priemyselnej výroby kontaktných šošoviek. Ich objaviteľ Otto Wichterle ale tvrdohlavo pokračoval v hľadaní cesty sám vo voľnom čase.
Podľa spomienok pána Wichterleho prišiel nápad, ako urobiť kontaktné šošovky, 23. decembra 1961 pri miešaní kávy, keď uvidel vodný vír a pochopil, že v rotačnej forme vznikne tvar šošoviek vďaka fyzikálnym zákonom. Všade bolo zatvorené. Požičal si od detí stavebnicu Merkur, zo svojho bicykla odskrutkoval dynamo a niekedy popoludní odlial prvé štyri kontaktné šošovky.
Legenda žije
Nová éra Merkuru nastala v roku 1965, kedy prichádza prvý plastové diely a stavebnica Merkur Dopravné prostriedky a stroje. Merkur sa stal snom každého chlapca. Bola to bomba. Dopravné prostriedky sa stali hitom, ktorý chcel mať každý. Modely z nich majú dodnes ľudia s Merkurom spojené.
Ďalším míľnikom boli rady 300. Stavebnica bola trošku iná ako multifunkčná sada. Bola zameraná na technické modely, dali sa z nej urobiť iné veci, boli v nej nové dieliky než v pôvodnej klasickej stavebnici, čím bola výnimočná. Na trhu sa chytila a začalo pokračovanie až do rady 340 v 90. rokoch.
Po revolúcii si Merkur na lepšie časy musel počkať. Pretože v 50. rokoch neboli drobné firmy znárodnené, ale zlikvidované, tak sa na ne nevzťahovala reštitúcia. Merkur striedal majiteľa a dočkal sa ďalšieho prvenstva. V roku 1994 sa jeho vtedajší výrobca ocitol v likvidácii a bol prvou firmou, na ktorú bol v dejinách Českej republiky vyhlásený konkurz.
Napriek tomu sa značku Merkur podarilo zachrániť a dnes sa opäť pod hlavičkou firmy Merkur Toys vyrábajú nové stavebnice. Obnovila sa výroba a Merkur mal prvé robotické modely, ktoré pokračujú dodnes. V posledných rokoch sa pridali nové, jednomodelové designové stavebnice. Populárne sú napríklad Veterán alebo Lienka. Tento rok sa pridala nová edícia zvierat zo zoologickej záhrady a žiadaní sú tiež dinosaury, minuloročná novinka. Z kovovej stavebnice pre chlapcov sa stala legenda, ktorá baví a inšpiruje ďalšie generácie už sto rokov.
Oceľové mesto a milión skrutiek
Po roku 2000 sa do histórie stavebnice nezabudnuteľne zapísal jeden z najväčších modelárskych projektov v dejinách Merkuru: Oceľové mesto Jiřího Mládka.
Jiří Mládek bol najskôr najväčším zberateľom kovových stavebníc u nás. Ako malý sa chodil s Merkurom hrať k svojmu bratrancovi. Už vtedy si sľúbil, že až raz bude mať čas a peniaze, začne z neho stavať. A keď odišiel do dôchodku, začal sa Merkuru naplno venovať, hovorí Pavel Frydrych z Múzea stavebnice Merkur.
Štandardné modely podľa návodov Mládkovi ale čoskoro nestačili. Pustil sa do väčších a zložitejších stavieb – až si raz spomenul na Oceľové mesto Julesa Verna. Oceľové mesto – oceľová stavebnica. Došlo mu, že podľa popisu a ilustrácií z Vernovho románu by sa dalo mesto postaviť. Ozval sa vtedajšiemu výrobcovi, firme Cross, a tak začala dlhoročná spolupráca, ktorá trvala až do jeho smrti.
Na modeli Oceľového mesta pracoval Jiří Mládek 24 rokov. Monumentálny model má plochu 25 metrov štvorcových, váži 1,4 tony a tvorí ho viac ako 1 100 000 dielikov, skrutiek, matičiek a doplnkov.
