Tohle doma rozhodne neskúšajte! Škrečok vyzerá ako roztomilá malá guľôčka, v pijáckom súboji by ale človeka s úplným prehľadom trumfol.
Niektoré zvieratá nemajú problém opájať sa alkoholom. To, že k nim patrí aj drobný hlodavec, je však prekvapením. Bežne rozšírené malé zvieratko je častým účastníkom vedeckého výskumu, a tak niet divu, že došlo aj na testovanie jeho alkoholickej výdrže.
Radšej vodku než vodu
Britský profesor Tom Lawton na sociálnej sieti X zdieľal príspevok, v ktorom napísal: „Pri debate s @microlabdoc (doktorkou Christine Peters) som zistil, že nie každý vie o škrečkovej ohromnej schopnosti konzumovať alkohol. Majú ho tak radi, že namiesto vody radšej pijú 15 % etanol, a znesú relatívne množstvo, ktoré by človeka zabilo.“ A pokračoval: „Keby mali možnosť, skonzumovali by denne až 20 g etanolu na kilogram váhy – čo zodpovedá ,štandardnému človeku‘, ktorý za deň vypije 21 fliaš vína. Sú do toho tak hrr, že prebehol reálny výskum, ako škrečky od toho nápoja odradiť.“
Výskum z roku 1960 ukázal, že zatiaľ čo potkany sa dajú prinútiť k pitiu pomocou genetického inžinierstva alebo vybudovaním návyku, škrečky začnú tvrdý alkohol hltať prakticky pri prvej príležitosti. O dva roky neskoršia štúdia si podrobnejšie všímala toho, že škrečky si radšej dajú „panáka“ než vodu, a u najvášnivejších pijanov vysledovala, že z alkoholickej ponuky prijmú aj 88 percent denného príjmu tekutín.
Jatrá ako škrečok
Hlodavce ovšem nezaujímajú opojné stavy. Alkohol je pre nich lákavý kvôli vysokej kalorickej náloži, pretože tučný škrečok cez zimu rovná sa živý škrečok. Rolu hrá aj prirodzená vlastnosť škrečkov hromadiť si potravu. Uskladnené jedlo, často ovocie alebo zrná jačmeňa, v ich brlohoch môže začať časom kvasiť, a tak sú škrečky zvyknutí, že do seba v priebehu zimy dostávajú viac a viac alkoholu.
Ako to, že toho škrečky toľko zvládnu a nepoloží ich to? Meraním intoxikácie škrečkov sa zaoberala psychologička Gwen Lupfer z Aljašskej univerzity v Anchorage vo výskume z roku 2015, ktorý sledoval, kedy už sa im začnú motať nožičky a stanú sa z nich dezorientované gule. Najprv škrečkom namáčala labky do farby, stopy triezvych a intoxikovaných sa ale na pohľad nijako nelíšili. Potom začala bodovať škrečky podľa toho, ako moc sa potácali. Ale ani tí, ktorí toho vysosali veľa, s koordináciou pohybu nemali vážnejšie ťažkosti. Vedkyňa prišla na to, že škrečky môžu za vysokú mieru tolerancie poďakovať svojim rozmerným a veľmi výkonným pečeniam, ktoré filtrujú alkohol a znižujú jeho obsah, ktorý sa dostáva do krvi.
Preto so škrečkami nemá zmysel súperiť, sú na náročné ťahy od prírody lepšie vybavení.
