V roku 1986 bol bezkonkurenčne najlepším tímom NHL Edmonton Oilers s fenomenálnym kapitánom Waynom Gretzkym. No napriek dominancii v súťaži to k zisku Stanleyho pohára nedotiahol. Za všetko mohol nešťastný, a zrejme aj najslávnejší vlastný gól v histórii NHL.
V Amerike radi nazývajú úspešné športové tímy dynastiami. Každý má však vlastný spôsob, ako takúto dynastiu definovať. V súčasnosti za ňu bývajú označované už aj tímy, ktoré hrali trikrát vo finále Stanleyho pohára a získali dve trofeje – ako napríklad Florida Panthers a Tampa Bay Lightning. Pre ďalších to musí byť päť či šesť titulov za sebou. Pre väčšinu je dynastiou tím, ktorý ovládne NHL, NBA, NFL či MLB trikrát za sebou.
Pri tejto definícii je prekvapením, že slávna éra Edmontonu z 80. rokov minulého storočia nie je dynastiou. Oilers síce získali päť Stanleyho pohárov za sedem rokov, štyri z nich s Waynom Gretzkým v zostave, ale nikdy to nedokázali trikrát za sebou.
Ak by ovládli zámorskú profiligu v roku 1986, nielenže by sa stali dynastiou podľa vyššie uvedených kritérií, ale zapísali by sa do histórie ziskom piatich titulov za sebou. To sa však nestalo a jedným z dôvodov bol pravdepodobne najslávnejší vlastný gól v histórii NHL. Ale poďme poporiadku.
Pred sezónou 1985/86 bol kurz stávkových kancelárii na zisk Stanleyho pohára v podaní Edmontonu Oilers zanedbateľných 1,2. Mužstvo, ktoré ovládlo NHL v rokoch 1984 a 1985 nestratilo ani jedného dôležitého hráča. Vedenie uskutočnilo jeden kontroverzný prestup, keď podpísalo zmluvu s Craigom MacTavishom. Ten ešte ako hráč Bostonu Bruins vynechal celý ročník 1984/85, pretože bol vo väzení. Opitý MacTavish zrazil mladú ženu, ktorá zomrela štyri dni po nehode. Hokejista si odsedel za mrežami iba rok a obliekol si dres Oilers.
MacTavish však nepatril medzi hlavných ťahúňov Edmontonu. Wayne Gretzky, Mark Messier, Jari Kurri, Paul Coffey, Glenn Anderson, brankár Grant Fuhr – všetky tieto opory boli na vrchole síl, lídri tímu mali okolo 25 rokov. A práve sezóne 1985/86 sa stala najlepšou v Gretzkého kariére. Zaznamenal nedosiahnuteľných 215 bodov (52+163). Celkovo tím strelil počas ročníka 426 gólov a ušiel mu rekord NHL, ktorý sám vytvoril dva roky predtým (446 gólov).
Vo vtedajšom Edmontone bolo toľko ofenzívneho talentu, že mužstvo nemusela dbať na dokonalú hru v obrane Oilers boli až 13. mužstvom NHL v počte inkasovaných gólov. No hokejisti sa však uvoľnili nielen na ľadových plochách. Po skončení sezóny magazín Sports Illustrated publikoval článok so šokujúcimi internými informáciami. „Hráči Edmontonu sú veľmi mladí a už majú veľa peňazí. Majú priveľa slobody a voľného času. Ich zásadou je: ‚Chceme to a chceme to hneď teraz,‘“ povedal psychológ, ktorého si klub najal ako konzultanta pre závislosti.
A v článku uviedli aj konkrétne prešľapy mladých hokejových hviezd. Mark Messier dostal dostal od súdu pokutu 250 dolárov. Z miesta nehody odišiel po tom, čo narazil svojím Porsche do troch zaparkovaných áut. Dave Semenko prišiel o vodičský preukaz na šesť mesiacov, Dave Hunter opakovane šoféroval opitý. Hráči klubu majú veľké problémy so splácaním pôžičiek a dlhov. Edmonton musel dokonca prevziať splátky hypotéky Granta Fuhra.
Najzávažnejším obvinením však bolo užívanie drog. „Najmenej päť hráčov Edmontonu Oilers má vážne problémy s kokaínom. Tri zdroje nám potvrdili, že hráči tímu usporadúvajú večierky, na ktorých užívajú kokaín a marihuanu. Miestna polícia nám potvrdila, že má informácie o tom, že hráči tímu ich pravidelne užívajú,“ napísal Sports Illustrated. Hlavný tréner Glen Sather samozrejme pohrozil, že novinárov zažaluje, ale oveľa neskôr sa ukázalo, že minimálne brankár Fuhr užíval drogy.
Napriek tomu Edmonton vyhral počas sezóny 56 zápasov v základnej časti a s náskokom 9 bodov pred Philadelphiou Flyers obsadil prvé miesto v lige. V prvom kole si Oilers ľahko poradili s Vancouverom Canucks, pričom vyhrali všetky tri zápasy s celkovým skóre 17:5. V druhom kole sa Edmonton stretol so svojimi kanadskými susedmi z Calgary: dva roky predtým Flames dotiahli sériu s Oilers do siedmeho zápasu a odvtedy ešte viac sa posilnili. Calgary malo v tom roku druhý najlepší útok v NHL.
Prvý zápas na ľade Edmontonu, na prekvapenie mnohých, vyhrali „Plamene“ 4:1. Potom si každý tím na striedačku pripisoval víťazstvá. Napokon Calgary mohlo doma uzavrieť sériu: viedlo v sérii 3:2 na zápasy a v šiestom súboji už viedlo 2:0, ale Oilers následne kontrovali piatimi gólmi a vynútili si rozhodujúci duel. Siedmy zápas sa hral v Edmontone, kde boli Gretzky a spol. jasnými favoritmi: ich status a pohárová história hovorili za všetko. Do tretej tretiny išli mužstvá za nerozhodného stavu 2:2.
Obranca Oilers Steve Smith v ten deň oslavoval 23. narodeniny a hral prvé play-off svojej kariéry. Kľúčový moment série a pamätný vlastný gól sa zrodil z ničoho nič. Jednoduché nahodenie puku hráčmi Calgary, tlak na Lannyho McDonalda za bránkou. Smith však zrazu urobil rozhodnutie, ktoré sa zakazuje už žiakom na prvom stupni základnej školy. Prihral puk cez bránkovisko, ten trafil brankára Fuhra a odrazil sa do bránky. Šokovaný Smith sa niekoľko sekúnd nedokázal zdvihnúť z ľadu a gól bol pripísaný útočníkovi Flames Perrymu Berezanovi. V zápase už nepadli žiadne góly, Calgary postúpilo, Edmonton skončil už v semifinále konferencie.
Po zápase obhajcovia Stanleyho pohára urobili všetko pre to, aby Smitha podporili. Gretzky dokonca povedal, že každý, kto Smitha kritizuje, by sa mal pozrieť do zrkadla. „Neviem, či sa z tohto niekedy dostanem, ale musím ísť ďalej. Zajtra opäť vyjde slnko,“ povedal zronený Smith novinárom. Dokonca aj 21-ročný Berezan, ktorému bol pripísaný gól, bol nesvoj. „Cítil som sa za nich hrozne, ale starší chlapci povedali, že by sme nemali smútiť za niekým, koho sme práve porazili.“
Ale napokon to pre väčšinu zúčastnených všetko dobre dopadlo. Edmonton sa vrátil silnejší a vyhral ďalšie dva Stanleyho poháre s takmer rovnakým jadrom tímu, plus jeden ďalší po výmene Gretzkého do Los Angeles Kings. Calgary sa v roku 1986 dostalo do finále Stanley Cupu, kde prehralo s Montrealom s mladým Patrickom Royom, no Flames sa napokon v roku 1989 slávnej trofeje dočkali. Smith bol kľúčovou súčasťou obrany Edmontonu pri troch víťazstvách v NHL a v roku 1991 bol vymenený do Chicaga, kde strávil ďalších šesť sezón.
Zaujímavosťou je, že Smith ukončil svoju kariéru v drese Calgary Flames, kde strávil tri roky, nosil kapitánske céčko a dokonca jeden rok pôsobil ako asistent trénera. Navyše, aj druhý hrdina historického vlastného gólu, brankár Grant Fuhr, strávil svoje posledné zápasy v NHL v tíme Calgary.