Ubytovala sa v luxusnom hoteli, nahlásila falošnú adresu a potom skončila s guľkou v hlave. Aj po dlhých tridsiatich rokoch je jej smrť stále veľkou záhadou. Pozornosť k uzavretému prípadu pred časom priviedla dokumentárna séria Nevyjasnené záhady, ktorá pripomína kriminálne a mysteriózne otázniky z rôznych kútov sveta.
Posledný májový deň roku 1995 prišla do hotela Oslo Plaza v nórskej metropole mladá elegantná žena, ktorá sa zapísala ako dvadsaťjedenročná Jennifer Fairgate z dediny Verlaine v Belgicku. Až neskôr sa ukázalo, že adresa bola vymyslená, dátum narodenia nesedel a o mene sa tiež dalo úspešne pochybovať – ostatne, sama ho do formulára nedokázala napísať správne. Kupodivu jej to prešlo, aj keď sa nepreukázala žiadnym dokladom ani nevytiahla kreditku. Dostala kartu od izby číslo 2805. Zostala niekoľko dní, za pobyt ale nezaplatila.
Nerušit!
Keď sa hotel začal zaujímať o vyrovnanie účtov a ubytovaná ignorovala výzvy zaslané cez hotelovú televíziu, vybral sa za ňou 3. júna večer osobne člen ochranky. Zaklopal na dvere, na ktorých visela ceduľka „nerušiť“, a zvnútra sa ozval výstrel. Strážnik chvíľu čakal a potom vyrazil pre svojho nadriadeného. Spoločne sa vrátili asi po pätnástich minútach. Chodbu medzitým nikto nestrážil. Ak bol v izbe ešte niekto iný, mohol si úplne pokojne zmiznúť. Prečo by tam mal byť niekto iný? K tomu sa dostaneme.
Zamknuté bolo zvnútra na dva západy. Keď sa ochranka dostala dovnútra, uvidela na posteli ležať ženu s priestrelom čela. V ruke držala pištoľ Browning kalibru 9 mm a palec mala na spúšti. Privolaná polícia neobjavila známky zápasu, iné odtlačky prstov ako obete ani ďalšie stopy po druhej osobe. Údajná Jennifer pritom pôvodne nahlásila, že sa k nej pripojí „manžel“ Lois, a vyžiadala si dve karty od izby. Obe zostali vnútri. Polícia mala viac-menej jasno: samovražda.
Bez kefky, zato s municíiou
Niečo tu ale nesedelo. To, čo sa našlo, alebo skôr nenašlo v jej izbe, bolo dosť zvláštne. Predstavte si, že bývate tri dni v hoteli, ale nemáte tam žiadnu kozmetiku ani kefku na zuby. Chýbali aj doklady alebo kľúče. Kto sa vydá na cestu bez osobných vecí – a namiesto toho si vezme kufrík s dvadsiatimi piatimi nábojmi? Žene na ruke zostali robustné hodinky, ktoré obvykle nenosia krehké mladé dámy, zato ich majú v obľube potápači. A vojaci.
Ďalšie otázniky priniesol pohľad do skrine. Bol tu sveter, bola tu bunda, ale žiadne sukne alebo nohavice, žiadna náhradná spodná bielizeň. A na oblečení chýbali všetky visačky. Prečo by to niekto robil? A prečo vôbec „Jennifer“ tajila svoju totožnosť? Interpol ju nedokázal identifikovať, nikto sa po nej nesháňal. Vyšetrovatelia síce pracovali s verziou vraždy, ale nikam sa nepohli. Po roku prípad uzavreli ako samovraždu, telo pochovali a dôkazy zničili.
Prísne tajná misia
Podľa novinára Larsa Christiana Wegnera, ktorý o prípade v roku 1996 informoval a rozbehol pátranie na vlastnú päsť, bolo všetko inak. Žena nemala na rukách krv ani stopy po strelnom prachu. Navyše pištoľ držala nelogickým spôsobom. Vražednú zbraň s odborne odstráneným evidenčným číslom mal v ruke najskôr niekto iný. Toxikologický rozbor sa zameral len na alkohol, avšak nie na iné drogy, ktorými mohla byť obeť omámená. Polícia asi ani nepreverila záznamy z bezpečnostných kamier.
V hoteli sa ubytovávali významné osobnosti, prebiehali tam aj prísne tajné politické rokovania. Bol to dôvod ženskej návštevy aj smrti? Bola zapletená do podsvetia alebo do siete agentov? Sú to práve špióni, kto u seba nemáva osobné veci a nosí oblečenie bez štítkov, aby nebolo možné ich podľa ničoho vysledovať. Indície sa zbiehali do jedného bodu: vražda Jennifer bola profesionálne odvedenou operáciou tajnej služby. Popravou. V takom prípade je pochopiteľné, že po obeti nikto pátrať nebude. Dávalo by aj zmysel, prečo polícia možno neodviedla takú starostlivú prácu a že sa žene podarilo ubytovať v päťhviezdičkovom hoteli bez predloženia akéhokoľvek dokladu totožnosti.
Zuby a kosti napovedia
Moderná doba priniesla nové metódy, ktoré by mohli o Jennifer povedať niečo bližšieho. Hoci sa po exhumácii tela v roku 2016 podarilo zostaviť DNA profil, nikam to neviedlo. analýza stroncia v kostiach (rovnako ako svedectvo recepčnej, ktorá si vybavila ženin nemecký prízvuk) lokalizovala jej pôvod do východného Nemecka a metóda založená na úrovni rádioaktívneho izotopu uhlíku 14C v zuboch upresnila jej vek v dobe smrti na zhruba 24 rokov. Informácie a portréty záhadnej ženy uverejnené v medzinárodných médiách nepriniesli žiadnu hodnovernú stopu. Akoby pre nikoho Jennifer neexistovala. „Tento prípad vyrieši jedine to, keď niekto Jennifer pozná. Som absolútne presvedčený, že existujú ľudia, ktorí vedia, kto to skutočne je,“ neprestáva Wegner dúfať.
