Kedysi, na začiatku dvadsiateho storočia, významný francúzsky autor Marcel Proust vydal
šesťdielnu literárnu epopeju Hľadanie strateného času. Dnes premiér Fico rieši tiež, na pohľad
nekonečný príbeh, hľadá, či skladá stratenú koaličnú väčšinu. No a ukazuje sa, že to vôbec
nie je ľahké. Vráťme sa však k začiatku tohto týždňa, koalíciu čakala mimoriadna schôdza,
ktorá mala ukázať, či strata koaličnej väčšiny, ktorá bola na konci decembrovej schôdze
parlamentu zjavná, bude vyriešená, alebo nie. Predohra koaličnej konsolidácie spočívala
v rozbití Migaľovej štvorice. To sa podarilo a Migaľ sa veľmi skoro stal smiešnym. Jeho
veľkohubé vyhlásenia, ktoré prezentoval na facebooku, že má štvoricu poslancov na povel,
sa ukázali ako – veľmi jemne povedané – zcestné. Malatinec, ani Ferenčák sa nepripojili
k blokovaniu parlamentu, neblokovali otvorenie schôdze a celkom jasne mu dali na vedomie,
že svoju – zrejme už len veľmi krátku politickú budúcnosť, nebudú spájať s Migaľom a
nepovažujú ho za svoje politického guru, či dokonca šéfa. Schôdza sa teda nakoniec otvorila
a čuduj sa svete, po krátkom počiatočnom zaváhaní počet poslancov hlasujúcich s koalíciou
vzrástol zo 76 na nadkoaličných 80. Treba však zdôrazniť, že v rámci koalície už pred
schôdzou prešlo k istému preskupeniu hlasov. Značne prekvapivo k Huliakovcom prestúpil od
Migaľovcov poslanec Roman Malatinec. Bolo to síce prekvapujúce, ani nie tak preto, že by to
mocensky nedávalo zmysle, skôr preto, že to bolo dobre utajené a nikto to nečakal. Roman
Malatinec bol tesne pred tým odvolaný z postu krajského predsedu strany Hlas a bol
nahradený bratrancom Petra Pellegriniho. Bol to teda pre Romana Malatinca jasný odkaz –
tvoja politická budúcnosť v Hlase nie je prakticky žiadna. To asi nebolo prekvapením, ak teda
chce v politike do konca volebného obdobia niečo presadiť z pozície jedného zo štyroch
poslancov Národnej koalície , ktorá navyše po jeho vstupe do NK má blokačnú menšinu, je
jeho vplyv neporovnateľne silnejší, než by bol býval, ak by sa do konca volebného obdobia
potácal niekde na okraji poslaneckého klubu strany Hlas. Zdá sa, že svoje beznádejné
postavenie si viacmenej začínajú uvedomovať aj Migaľovci, ktorých politická perspektíva je
viac než neradostná. V zásade môžu nadobro prejsť k opozícii, špiniť do vlastného hniezda
a očakávať svoj definitívny a potupný politický koniec, alebo sa potichu znova integrovať do
koalície a ešte predsa len čo – to presadiť. Nateraz sa teda zdá, že šanca na konsolidáciu
koalície minimálne na formáte 76tky až 77čky možno očakávať, aj keď definitívne to mala
rozhodnúť koaličná rada, ktorá sa konala vo štvrtok. V zásade sa mal naplniť scenár premiéra
Fica, ktorý rátal s úpravami koaličných pomerov v prospech Huliakoncov a samozrejme na
úkor SNS. Nateraz sa tak ešte nestalo, ale v najbližších dňoch môžeme čakať rozuzlenie.
Treba dúfať, že aj po ňom koalícia bude fungovať a nevyústi to do predčasných volieb.
Nezabudnite navštíviť moju facebook stránku, Instagram a web stránku Veci Verejné:
• https://www.facebook.com/veciverejne.romana.michelka
• https://www.instagram.com/michelkoroman/
• https://twitter.com/michelko_roman
• https://veci-verejne.sk/
Zdroj: Roman Michelko
