Sú mrštné, neznášajú svetlo a sú tak trochu ohavné. Rybenky domáce sú relatívne neškodné, no dokážu znepríjemniť život. Ich invázia totiž môže viesť ku škodám na majetku, navyše signalizujú, že máte vážny problém, ktorý ohrozuje zdravie všetkých členov rodiny.
Ak ste v noci cestou na záchod narazili v kúpeľni na veľmi rýchle malé striebristé chrobáčiky, potom sa s veľkou pravdepodobnosťou jednalo o rybenku domácu. Aj keď za to nemôžu, sú odpudivé a to, s akou mrštnosťou sa pohybujú, im na atraktívnosti nepridáva. Iste si kladiete mnoho otázok: Odkiaľ sa vzali? Prečo mi hyzdia kúpeľňu? Sú nebezpečné? Ako sa ich zbaviť? Aby sme vás upokojili, nebezpečné nie sú, no sú na obtiaž, môžu sa dostať aj do potravín, ale predovšetkým upozorňujú na vážnejší problém s vlhkosťou v byte.
Nie je náhoda, že rybenky pripomínajú miniatúrneho trilobita. Po svete sa pohybujú v takmer nezmenenej podobe už viac ako 400 miliónov rokov, teda ešte pred dinosaurami. Okrem veľkosti sa za ten čas takmer nezmenili. Neostáva, než sa zmieriť s tým, že rybenky tu boli, sú a s veľkou pravdepodobnosťou budú aj dlho po nás.
Na taký mrňavý hmyz sú až neuveriteľne životaschopné. Niektoré zdroje uvádzajú, že prežijú až pol roka bez jedla alebo vody, ak majú aspoň jedno z toho. Obvykle sa dožívajú dvoch až ôsmich rokov, čo v noci na klidu nepridá. Majú svoje prirodzené predátory, napríklad pavúky, ale sú veľmi rýchle a dokážu väčšinu svojich lovcov prekabátiť.
Rybenky nie sú nebezpečné, nekúšu (do ľudí), no napriek tomu môžu v domácnosti škodiť. Živia sa totiž škrobom a ďalšími sacharidmi, takže domácnosti sú pre nich jeden veľký supermarket. Nie sú vyberavé, pochutnajú si na múke, ovse, zelenine, granuliach pre domáce zvieratá, ale aj na tapetách, lepidlách, papieri či odumretej koži. Nepohrdnú ani zvyškami mydla, plesňou medzi dlaždicami v kúpeľni alebo vlastnou vyzlečenou kožou. Dokážu zničiť fotografie, knižky i oblečenie a potraviny kontaminujú svojimi výkalmi. Predstava nijako lákavá, no napriek tomu vám sem-tam nejaká rybenka v kúpeľni nemusí naháňať strach.
Horšie je, ak prepukla invázia rybeniek. Niekedy som sa do takého bytu presťahovala, a preto z nich mám dodnes husiu kožu. Neboli len v kúpeľni, ale i v kuchyni a v spálni. Stačilo vojsť do miestnosti, rozsvietiť a podlaha sa hemžila desiatkami striebristých telíčok. Raz som ich našla aj v posteli a to bol vrchol mojej odolnosti! Rybenkám som okamžite vyhlásila vojnu.
Bohužiaľ, najväčšou starosťou spomínanej domácnosti nakoniec neboli rybenky, ale nadmerná vlhkosť, takže sme čoskoro mali oveľa závažnejší problém – pleseň všade. Rybenky vlhkosť milujú, takže ak sa v domácnosti premnožia, považujte ich za výstrahu a neberte ich prítomnosť na ľahkú váhu.
Môžeme sa mylne domnievať, že prítomnosť rybeniek v byte je známkou špiny. V skutočnosti to tak byť nemusí. Živia sa síce škrobom a sacharidmi, ale ku šťastiu (aj prežitiu) im stačí veľmi málo, takže sú skôr známkou dostupnej potravy, než že by domácnosť bola neuprataná. Môžu sa objaviť aj v dokonale čistom byte, keď si tu nájdu podmienky k životu. Samozrejme platí, že čím viac neporiadku na podlahe alebo zle skladovaných potravín, tým skôr je to pre rybenky pozvánka.
Inváziu rybeniek som vcelku rýchlo vyriešila nákupom lepivých pascí, ktoré ich boli skoro plné, a pre istotu som všetky miestnosti vystriekala sprejom na rybenky. Ten už by som si dnes v byte s domácim miláčikom odpustila. Ak chcete nastražiť pascu DIY, odporúča sa nastrúhať na noviny kus zemiaku. Rybenky takejto hostine neodolajú a ráno noviny zbalíte a vyhodíte i so škodcami. Osobne to však vyskúšané nemám.
Za vyskúšanie stojí aj esenciálny olej z japonského cédru zvaného sugi. Tento esenciálny olej preukázal schopnosť odpudzovať alebo zabíjať rybenky. Odporúča sa naniesť pár kvapiek na papier alebo látku a rozmiestniť ich po byte na miesta, ktoré chcete od rybeniek uchrániť.
