Rusko podniklo najväčší letecký útok na Ukrajinu, zabíjal a zapaľoval Kyjev
Rusko v nedeľu nadránom podniklo najrozsiahlejší letecký útok na Ukrajinu, pri ktorom zahynuli najmenej dvaja ľudia a došlo k požiaru v sídle ukrajinskej vlády v Kyjeve, informovali úrady.
Reportér AFP videl horieť strechu ukrajinského kabinetu ministrov a nad hlavným mestom sa vznášal dym.
Podľa záchranných zložiek dronové útoky poškodili aj niekoľko výškových budov v Kyjeve.
Rusko neprejavilo žiadne známky zastavenia svojej tri a pol roka trvajúcej invázie na Ukrajinu a presadzuje tvrdé požiadavky na ukončenie vojny napriek úsiliu Spojených štátov sprostredkovať mierovú dohodu.
K vlne útokov došlo po tom, čo sa niekoľko EURópskych krajín, vedených Francúzskom a Britániou, vo štvrtok zaviazalo vyslať na Ukrajinu „uistiace“ sily na hliadkovanie v rámci mierovej dohody medzi bojujúcimi stranami – čo Moskva označila za neprijateľné.
Útok na ukrajinský kabinet ministrov, rozsiahly vládny komplex v srdci Kyjeva, bol prvým útokom tohto druhu počas vojny.
Reportér AFP videl vrtuľníky zhadzovať na strechu niečo, čo vyzeralo ako vedrá s vodou, a na miesto sa ponáhľali záchranné zložky.
Polícia oblasť okolo budovy uzavrela.
„Strecha a horné poschodia boli poškodené v dôsledku nepriateľského útoku. Záchranári hasia požiar,“ uviedla na Telegrame premiérka Julija Svyrydenková.
„Budovy obnovíme. Ale stratené životy už nevrátime. Nepriateľ terorizuje a zabíja našich ľudí každý deň po celej krajine,“ dodala.
Podľa ukrajinského letectva Rusko medzi neskoro sobotou a nedeľou vystrelilo na Ukrajinu najmenej 805 dronov a 13 rakiet, čo bol najväčší takýto útok počas vojny.
Útok zabil dojča
Reportéri AFP v nedeľu nadránom počuli nad hlavným mestom výbuchy.
Podľa prokurátorov si útok na deväťpodlažnú obytnú budovu na západe Kyjeva vyžiadal najmenej dve obete, matku a jej dvojmesačného syna.
Podľa polície bolo viac ako tucet ďalších ľudí zranených.
Ukrajinská záchranná služba zverejnila fotografie, na ktorých je vidieť horiacu budovu, z ktorej fasády sa valil dym.
K vlne útokov došlo po tom, čo sa viac ako dve desiatky európskych krajín zaviazali hliadkovať v rámci akejkoľvek dohody o ukončení vojny, pričom niektoré z nich sľúbili vyslať na mieste vojenské jednotky.
Kyjev tvrdí, že bezpečnostné záruky, podporené západnými jednotkami, sú kľúčové pre akúkoľvek mierovú dohodu, aby sa zabezpečilo, že Rusko v budúcnosti opäť nezaútočí.
Ruský prezident Vladimir Putin však uviedol, že akékoľvek západné jednotky na Ukrajine sú neprijateľné a budú „legitímnymi“ cieľmi.
Úsilie amerického prezidenta Donalda Trumpa o ukončenie vojny v posledných týždňoch zatiaľ prinieslo len malý pokrok.
Ruské sily okupujú celkovo približne 20 % ukrajinského územia.
V tri a pol roka trjúcich bojoch, ktoré vyhnali milióny ľudí z ich domovov a zničili rozsiahle oblasti východnej a južnej Ukrajiny v najkrvavejšom konflikte v Európe od druhej svetovej vojny, zahynuli desaťtisíce.
