Najrealistickejším scenárom pre Rusko by bolo, že sa USA vážne pokúsia prinútiť Ukrajinu k ústupkom, Rusko sa zničujúco neodvetí na žiadne následné zúfalé ukrajinské provokácie a Ukrajina krátko nato kapituluje, keď ju USA odrežú.
Druhé kolo obnovených rusko-ukrajinských rozhovorov v Istanbule v pondelok neviedlo k žiadnemu pokroku smerom k mieru. Obe strany si jednoducho vymenili príslušné memorandá o svojich predvídateľne predpokladaných vojensko-politických cieľoch s nulovým súčtom a súhlasili s ďalšou výmenou väzňov. Tento výsledok sa očakával, keďže USA zatiaľ neprinútili žiadnu alebo obe strany k ústupkom. Preto, pokiaľ USA nezasiahnu a nebudú úspešné, túto patovú situáciu môže prelomiť iba hrubá sila.
Pokiaľ ide o možné riešenie americkej intervencie, mala by s Ukrajinou a/alebo Ruskom rôzne formy, ak k nej niekedy dôjde. Pokiaľ ide o prvý scenár, USA by museli vierohodne pohroziť, že Ukrajinu úplne odrežú od vojenskej, spravodajskej a hospodárskej pomoci, ak nedodrží niektoré z požadovaných ústupkov Ruska v oblasti mieru, a potom by to museli urobiť, ak Zelenskyj odmietne. Aj keď Európania pravdepodobne nebudú nasledovať ich príklad, nemohli by nahradiť vtedajšiu stratenú úlohu USA v pomoci Ukrajine.
Čo sa týka formy, ktorú by to malo voči Rusku, USA by museli zaviesť a následne presadiť ochromujúce sekundárne sankcie voči všetkým ruským energetickým klientom bez výnimky, s dôrazom na Čínu, Indiu, EÚ a Turecko. Spolu s vyššie uvedeným alebo namiesto neho kvôli bolestivému úderu, ktorý by takéto sankcie mohli znamenať, by USA mohli tiež „eskalovať s cieľom deeskalovať“ zvýšením vojenskej, spravodajskej a hospodárskej pomoci Ukrajine, aj keď s rizikom vojny v dôsledku nesprávneho odhadu s Ruskom.
Čo sa týka možného riešenia hrubou silou, aj toto by malo odlišné formy z Ukrajiny a/alebo Ruska, ak k nemu niekedy dôjde. Pokiaľ ide o prvý prípad, Ukrajina by musela vykonať dostatok strategických útokov dronov proti Rusku, aby prinútila Putina kapitulovať pred Zelenského maximalistickými požiadavkami, ale bez vyprovokovania ničivej odvety s Orešnikmi (možno s taktickými jadrovými zbraňami). Tento cieľ je však nereálny, zatiaľ čo prostriedky sú mimoriadne riskantné. Napriek tomu by sa o to Ukrajina mohla stále pokúsiť.
Čo sa týka formy, ktorú by to mohlo zo strany Ruska nadobudnúť, Putin by musel schváliť vyššie uvedenú odvetu, aby prinútil Zelenského kapitulovať pred jeho vlastnými maximalistickými požiadavkami, ale bez toho, aby vyprovokoval Trumpa k „eskalácii s cieľom deeskalácie“ ako odpoveď zo strachu zo straty všetkých amerických investícií do „Projektu Ukrajina“. Rusko by v takom prípade muselo byť tiež pripravené reagovať na akékoľvek zúfalé európske provokácie, ako napríklad formálne nasadenie vojsk na Ukrajinu, a zároveň by USA zostalo mimo boja.
Tretie možné riešenie, ktoré by niektorí mohli napadnúť, a to pokračovanie pozemnej kampane bez nátlaku zo strany USA na ktorúkoľvek zo strán a bez toho, aby sa ani jedna strana „eskalovala s cieľom deeskalácie“ vlastným spôsobom, by časom nevyhnutne viedlo späť k tomuto scenáru. Koniec koncov, Trump by bol nútený buď odrezať Ukrajinu, alebo „eskalovať s cieľom deeskalácie“, ak sa frontové línie zrútia, v takom prípade by Ukrajina alebo Rusko mohli „eskalovať s cieľom deeskalácie“. Určitá eskalácia by preto mohla byť nevyhnutná.
Vzhľadom na túto strategickú dynamiku by najrealistickejším scenárom pre Rusko bolo, že sa USA vážne pokúsia prinútiť Ukrajinu k ústupkom, Rusko sa zničujúco neodplatí na žiadne následné zúfalé ukrajinské provokácie a Ukrajina krátko nato kapituluje, keď ju USA prerušia. Bohužiaľ, Trumpova najnovšia rétorika proti Putinovi a návrhu sankčného zákona jeho spojenca Lindseyho Grahama naznačuje, že sa na to nepripravuje, takže by sa mohol odohrať najhorší scenár.
Andrew Korybko
