Ruskí robotníci bez výplaty: Problémy na jadrovej elektrárni Akkuyu v Turecku
Výstavba prvej tureckej jadrovej elektrárne Akkuyu, prestížneho projektu riadeného ruskou štátnou korporáciou Rosatom, čelí vážnym problémom. Podľa správ nezávislého spravodajského portálu Sota, odvolávajúceho sa na príbuzných pracovníkov, ruskí robotníci pracujúci na tomto projekte nedostali výplatu už dva mesiace. Táto nepríjemná situácia viedla k výraznému poklesu počtu pracovníkov, z pôvodných 12 000 na súčasných len 3 000.
Finančné ťažkosti a sankcie
Akkuyu, strategicky umiestnená v tureckej provincii Mersin, je projektom v hodnote 20 miliárd dolárov, ktorý funguje na princípe „postav-vlastni-prevádzkuj“. Tento model poskytuje Rusku dlhodobú kontrolu nad zariadením. Ruskí občania sú na projekt najímaní prostredníctvom sprostredkovateľských agentúr v Rusku, pričom zmluvy podpisujú priamo v Turecku.
Finančné problémy na stavenisku nie sú novinkou. Už v marci tohto roka štrajkovali tureckí robotníci pre stagnujúce mzdy, ktoré prestali držať krok s infláciou. Ruskí pracovníci vtedy mlčali, údajne pod hrozbou prepustenia a straty spiatočných letov do Ruska, ktoré sú zahrnuté v ich pracovných zmluvách.
Moskva už predtým požiadala Ankaru o pomoc s financovaním stavebných nákladov, pričom uviedla finančné problémy spôsobené západnými sankciami. Podľa agentúry Bloomberg ruská vláda dokonca navrhla štátnemu energetickému gigantu Gazprom, aby odpočítal prostriedky pre Akkuyu z mesačných platieb Turecka za dovoz ruského zemného plynu.
Meškania a alternatívne riešenia
Anton Dedusenko, predseda Rosatomovej dcérskej spoločnosti Akkuyu Nuclear, 8. júla oznámil, že sa začali práce na uvedení prvého reaktorového bloku do prevádzky. Pôvodne sa predpokladalo, že prvý blok začne fungovať do konca roka 2024, ale termín bol odložený na koniec roka 2025. Príčinou odkladu bol odchod nemeckej technologickej spoločnosti Siemens z projektu v súlade s medzinárodnými sankciami.
Rosatom sa následne obrátil na čínskeho dodávateľa, pričom Dedusenko vyjadril nádej, že náhradné zariadenia dorazia v budúcom roku. Po dokončení bude Akkuyu pozostávať zo štyroch jadrových reaktorov, každý s kapacitou 1 200 megawattov, čo by malo pokryť približne 10 % tureckého dopytu po elektrickej energii.
Obchádzanie sankcií a kontroverzné finančné toky
Zaujímavý aspekt výstavby Akkuyu odhalil v roku 2022 denník The wall street Journal. Podľa ich správy Rusko zamýšľalo využiť stavebný projekt ako finančnú záchrannú sieť, čím by efektívne vytvorilo „offshore dolárovú rezervu“, ktorá by mu umožnila obísť sankcie a získať prístup na globálne trhy. Tento plán údajne zahŕňal vysokopostavených ruských predstaviteľov, vrátane guvernérky centrálnej banky Elviry Nabiullinovej.
Podľa zverejneného plánu bolo približne 9 miliárd dolárov z ruskej centrálnej banky presunutých cez Gazprombank ako pôžička na financovanie výstavby. Peniaze boli následne presmerované cez americké banky na ruské korporátne účty vedené v Ziraat Bank, najväčšej štátnej banke v Turecku.
Celkovo je výstavba jadrovej elektrárne Akkuyu v Turecku komplexným projektom, ktorý je zaťažený nielen technickými výzvami, ale aj geopolitickými a finančnými kontroverziami. Meškajúce platby, sankcie a snaha o ich obchádzanie hádžu tieň na tento ambiciózny projekt, ktorý okrem energetickej bezpečnosti Turecka zohráva aj dôležitú úlohu v širších medzinárodných vzťahoch.
