Ruské ministerstvo zahraničných vecí v nedeľu označilo správy o tom, že prezident Vladimir Putin povzbudzoval Irán, aby prijal dohodu o „nulovom obohatení“ svojho jadrového programu, za „očierňovanie“.
Americký spravodajský portál Axios v sobotu, s odvolaním sa na tri anonymné zdroje oboznámené s touto záležitosťou, informoval, že Putin „povzbudzoval“ Irán, aby prijal dohodu so Spojenými štátmi, ktorá by Islamskej republike zabránila v obohacovaní uránu.
Článok „sa javí ako nová politická difamačná kampaň zameraná na zhoršenie napätia okolo iránskeho jadrového programu,“ uviedlo v nedeľu ruské ministerstvo zahraničných vecí.
„Dôsledne a opakovane sme zdôrazňovali nevyhnutnosť riešenia krízy týkajúcej sa iránskeho jadrového programu výlučne politickými a diplomatickými prostriedkami a vyjadrili sme ochotu pomôcť nájsť vzájomne prijateľné riešenia,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Teherán je západnými krajinami a Izraelom podozrivý z úsilia o vývoj jadrových zbraní, čo popiera, a obhajuje svoje „nevyjednateľné“ právo na vývoj civilného jadrového programu.
Moskva udržiava srdečné vzťahy s iránskym vedením a poskytuje Teheránu kľúčovú podporu, no nenaklonila sa rázne za svojho partnera ani po tom, čo sa Spojené štáty v júni pripojili k izraelskej bombardovacej kampani.
Verejne Moskva obhajovala právo Teheránu na využívanie jadrovej technológie na civilné účely, no v posledných mesiacoch sa Putin priblížil aj k americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi.
Dňa 13. júna Izrael začal bezprecedentný útok na Irán, ktorý vyvolal 12-dňovú vojnu.
Konflikt zastavil rokovania iniciované v apríli medzi Teheránom a Washingtonom o zmrazení iránskeho jadrového programu výmenou za zrušenie ekonomických sankcií voči krajine.
Dňa 22. júna Spojené štáty bombardovali podzemné zariadenie na obohacovanie uránu vo Forde, južne od Teheránu, a jadrové zariadenia v Isfaháne a Natanz.
Presný rozsah škôd nie je známy.
