Z ruiny na miesto s dušou: železničná stanica Kovářská ožíva
Z ruiny, ktorá bola na hranici zániku, sa vďaka nadšeniu dobrovoľníkov rodí miesto s dušou. Členovia spolku Nádraží Kovářská vo svojom voľnom čase a bez nároku na honorár pretvárajú bývalú železničnú stanicu v Krušných horách na kultúrne, ubytovacie a komunitné centrum. Nedávno dokončili prestavbu Vechtrovny, kde môžete prenocovať a podporiť tak ďalšie fázy tohto unikátneho projektu záchrany železničnej stanice.
„Keď som tú ruinu kupoval, mnohí si klepali na čelo,“ spomína Štěpán Macháček, spravodajca Českého rozhlasu na Blízkom východe, na moment, keď s manželkou Bárou pred viac ako desiatimi rokmi podpísali zmluvu a stali sa majiteľmi výpravnej budovy v Kovářskej. Miesto bolo vtedy v tragickom stave – prepadnuté podlahy, zrútené stropy, dvojmetrové hromady sutín, zarastené časti a všade len ticho a pocit, že tadiaľ vlak už nikdy neprejde. No práve do špecifického nádražného ticha a jedinečného ducha miesta sa Macháčkovci zamilovali. A spolu s nimi aj ďalšie podobne naladené duše. Preto po čase vznikol spolek Nádraží Kovářská.
Partia, čo netrhá rekordy, ale mení realitu
„Nie sme žiadna stavebná firma, len partia ľudí, ktorí si toto miesto zamilovali,“ hovoria členovia spolku. A rekonštruujú vo svojom voľnom čase, na svoje vlastné náklady. Prečo? Pretože ich to baví.
Vedľa Štěpána a Báry Macháčkových, ktorí sa stali hlavnými ambasádormi projektu, v spolku figuruje aj Pavel Polák, prezývaný nádražný vodárník. Do Kovářskej prišiel prvýkrát v predjarí roku 2019 a stačilo málo, aby mu zabudnuté nádražie prirástlo k srdcu. Odvtedy sa s nasadením stará o rekonštrukciu vodárne, ktorú sa spolku podarilo odkúpiť. K budove sa pridal aj pozemok a prísľub, že celok – výpravná budova, vodárňa i koľajová infraštruktúra – bude zachovaný ako funkčná pamiatka.
Novinári s túžbou pretvárať vlastnými rukami
Zaujímavé je, že takmer každý mužský člen spolku je novinárom. Okrem Štěpána Macháčka v médiách zakotvil aj Kuba Vrána, televízny reportér, ktorý natáča rozhovory s pamätníkmi a tvorí videá pre dokumentáciu obnovy nádražia. Aj Vrána k projektu zapojil svoju manželku – tá pretvára okolitý priestor na živú staničnú záhradu. Z ničoho, s citom, len vlastnými rukami. „Až vykvitnú truhlíky v oknách a zazelená sa prednostova záhradka, bude to Mácina práca,“ hovorí Štěpán s úsmevom.
Ruku k dielu priložil aj Břetislav Tureček, rozhlasový a blízkovýchodný reportér, ktorý je železničný nadšenec telom aj dušou a tiež zberateľ historických cestovných poriadkov a železničný nostalgik. Jeho sen? Raz v Kovářskej vytvoriť železničnú expozíciu. Každý člen tak našiel svoju rolu a má svoj jasný cieľ.
Vagóny na prenocovanie
Vďaka odhodlaniu týchto nadšencov sa z totálnej ruiny pomalými krokmi znovu stáva krásna a funkčná výpravná budova. Už teraz má nový krov v pôvodných proporciách, obnovené podlažia i nové okná. Ďalej sa upravuje napríklad jej okolie. Aj tak sa tu už začínajú poriadať kultúrne akcie. „Už to nie je miesto, ktorému by ste sa radšej vyhli. Dnes sa sem chodí napríklad aj na prechádzky,“ hovoria členovia spolku.
Ďalšou zachraňovanou budovou je vodárňa, ktorú kedysi zásobovali obrie oceľové nádrže. Medzi hlavnými objektmi potom znovu stojí aj vodný žeriav, ktorý sem dorazil až z Posázaví, aby pripomenul staré časy, keď sa tu parné lokomotívy napájali vodou.
Súčasťou areálu a projektu sú aj služobné vagóny, takzvané hytláky, pôvodne určené na zošrotovanie. Tie spolek prestaval na ubytovanie – najprv pre potreby rekonštrukcie, neskôr pre priateľov a dnes aj pre verejnosť. „Ľudia u nás nielen prespia v krásnom prostredí, ale zároveň prispievajú na obnovu nádražia,“ dodáva Macháček.
Sklené predádverie a kachle z Transylvánie
Túto jeseň zavŕšili jednu z etáp ich veľkého sna – dokončenie Vechtrovny, teda strážneho domčeka. Rekonštrukcia trvala štyri roky a domček sa z klinickej smrti premenil na útulné útočisko. „Chceli sme zachovať ducha 19. storočia, ale zároveň vytvoriť pohodlné, moderné bývanie. Museli sme zložiť zhnitú strechu, odstrániť stropy, ale zachovali sme prístavbu, obnovili pôvodný tvar a použili izolačné sklo,“ opisuje Macháček.
Symbolickým srdcom novej Vechtrovny, kde už teraz môžete prenocovať, sa stalo výrazné sklené predádverie – presvetľuje interiér, za slnečných dní ho vyhrieva a ponúka výhľad do lesa. Vnútri nájdete kachľové kachle z Transylvánie, točité schodisko navrhnuté architektom Štěpánom Řehořom a pokoj, aký nájdete len na konci sveta. A za domčekom potom stojí kúpací sud a v plánoch je dostavanie sauny.
Snom spolku na čele so Štěpánom a Bárou je tak návrat života na zabudnuté horské nádražie. Bez dotácií, bez developerského investora. Len s nadšením, trpezlivosťou, priateľstvom a tiež posilnením v podobe Bárinho kotlíkového gulášu.
