Sme svedkami búrlivých zmien na medzinárodnej scéne a otázka postavenia Slovenska v tomto dynamickom prostredí rezonuje čoraz silnejšie. Dnes sme požiadali o názor k tejto téme aj známeho zástancu myšlienky neutrality Slovenska, JUDr. Štefana Harabina.
Ako by neutralita Slovenska konkrétne prispela k zabezpečeniu mieru a ochrane jeho obyvateľov, miest a infraštruktúry pred vojenskými konfliktmi?
O jednoznačnej vhodnosti neutrality pre Slovensko hovorím už dlhodobo všade verejne, posledne aj v rámci nedávnej prezidentskej kampane. Iste nepoviem nič nové, ak zopakujem, že pojem „neutralita“ vo svojej podstate znamená nestrannosť, nezasahovanie do sporu iných; postavenie krajiny stojacej mimo mocenských zoskupení. Neutralitu štátu však musia podporiť, či už mlčky alebo výslovne uznať aj iné štáty, veľmoci, ktoré sú na to politicky ochotné a vojensky schopné. Neutralita vo všeobecnosti je stav nestrannosti a nezasahovania do cudzieho sporu alebo konfliktu. V politickom kontexte sa týka nezúčastnenosti štátu na vojnových konfliktoch a nevstupovania do vojenských blokov.
Neutralita sa veľmi dobre osvedčila dokonca i počas Druhej svetovej vojny, kde si ani Nemecká Tretia ríša nedovolila takéto štáty vojensky napadnúť. Hovorím napríklad o Portugalsku, Turecku, Švédsku Španielsku, ale i o dobre známom Švajčiarsku, či Írsku.
Súčasne je samozrejme vhodné neutralitu najskôr prekonzultovať a potom oficiálne ohlásiť všetkým štátom. Je veľmi pravdepodobné, že pre mnohé veľmoci je to pozitívny krok štátu, ktorý sú ochotné nielen oficiálne uznať, ale tiež chrániť svojou vojenskou silou. V prípade Slovenskej republiky prichádzajú do úvahy niektoré veľmoci, ktoré by mohli našu neutralitu aj vojensky garantovať. Ide najmä o Ruskú federáciu, Čínu, dokonca možno i Irán, či Turecko, Indiu a dokonca USA.
Akým spôsobom by neutralita posilnila nezávislosť Slovenska a jeho slobodu v medzinárodnej politike, umožňujúc mu konať výhradne v národnom záujme?
Veľmi dôležitým dôsledkom deklarácie nezávislosti štátu je významné posilnenie jeho vlastnej štátnej suverenity. To znamená, že štát si sám určuje s kým nadviaže obchodné, kultúrne a iné styky a iný štát mu v tom nesmie brániť. Formálne by to malo o Slovensku platiť aj dnes, pretože sme suverénny štát, ale naše členstvo v NATO a Európskej únii nám nedovoľuje ako slabšiemu členskému štátu vždy rozhodovať tak, ako považujeme za správne.
Konanie neutrálneho štátu je fakticky obmedzené len jeho politickým alebo vojenským nezasahovaním do akýchkoľvek medzinárodných sporov. Neutralita však neznamená, že štát nesmie mať vlastné ozbrojené sily. Môže, ale ich počty a druhy si určuje sám, podľa medzinárodných záväzkov, napríklad nevyvíjať vlastné jadrové zbrane, a rovnako tak podľa vlastných domácich potrieb a perspektív. Domobrana, príprava civilného obyvateľstva na obranu vlastného územia a občianskej bezpečnosti, verejná bezpečnosť a pomocné hasičské, či záchranné zbory sú takýmito príkladmi.
V čom spočíva potenciál Slovenska stať sa mediátorom v medzinárodných sporoch, ak by prijalo status neutrality?
Pokiaľ hovoríme o otázkach mediátorstva v medzinárodných sporoch, treba rátať s tým, že spoľahlivosť štátu na neutralitu si štát musí akoby „zaslúžiť“ dlhodobým a spoľahlivým, principiálnym dodržiavaním neutrálneho postavenia. Jednak mať natoľko dobré medzinárodné vzťahy s ostatnými štátmi, že aj strany prípadného sporu sú ochotné po vzájomnej dohode stretnúť sa na pôde tohto neutrálneho štátu. Samozrejme s plnou dôverou, že tento neutrálny štát nezneužije postavenie, údaje, tajné fakty, alebo technické prostriedky na poskytovanie neverejných informácií jednému, alebo aj iným subjektom, ktoré môžu mať vzťah k sporu. Takto možno povedať, že dôveryhodný neutrálny štát a jeho dobrá povesť je dokonca veľmi ceneným „partnerom“ medzi ostatnými štátmi sveta. To potom prináša celkom prirodzene aj jeho dôveru vo vzájomných obchodných vzťahoch.
Ako by neutralita ovplyvnila ekonomickú stabilitu a rozvoj Slovenska, a akým spôsobom by prilákala investorov?
Treba si uvedomiť, že neutralita sama osebe nie je aktívna. Je pasívnou pozitívnou, mierovou pozíciou. Ekonomická stabilita štátu je závislá na mnohých a rôznych faktoroch. Dostatok vhodnej, dostupnej, trvalej a finančne výhodnej, či aspoň prijateľnej energie, je základom pre každé hospodárstvo. Neutralitou sa to však dá dosiahnuť podstatne jednoduchšie. Dovolím si povedať, že rovnako tak aj vzájomne výhodný obchod, alebo bezpečné investície zo zahraničia sa dajú získať oveľa ľahšie, ako pri štátoch, ktoré sú členmi vojenských zoskupení.
Mohlo by presmerovanie verejných prostriedkov z obranného rozpočtu na rozvojové projekty, v prípade neutrality, priniesť hmatateľné benefity pre slovenskú spoločnosť?
Súhlasím, mohlo. Je to iste tak. Ak si uvedomíme, koľko finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu musíme dnes vydeľovať na udržiavanie kadejakých úradníkov, zahraničných aj našich veliteľov v centrále NATO, cudzích vojakov na našom území, koľko sme peňazí z vreciek našich ľudí vytiahli iba na základe želania západných fanatických vojnových štváčov na nezmyselné neofašistické ťaženie proti Ruskej federácii a koľko vojenského a iného materiálu nás stojí neuveriteľne nesprávne, protizákonné a vo svojej podstate tupé podporovanie kyjevského režimu. To sú všetko prostriedky, ktoré sme už navždy stratili. Nikto nám ich nikdy nevráti a naopak, budú nás ešte aj nenávidieť za to, že už im ďalej platiť odmietame. Naša vláda má „svätú“ základnú právnu povinnosť podľa Ústavy pracovať v prospech občanov Slovenskej republiky. Zdôrazňujem tu najmä NATO a stále viac militarizujúcu sa Európsku úniu. Hovorím to racionálne, ale politicky veľmi nahnevane. Občan a jeho blaho musí byť pre nás prvoradým. Neutralita prirodzene otvára úplne iné vzťahy Slovenskej republiky s ostatnými štátmi. Ak hovoríme o nových našich obchodných možnostiach, tak pevne verím, že nezostaneme medzi poslednými štátmi, ktoré sa prihlásia, že majú záujem o rovnoprávnu spoluprácu so spoločenstvom štátov BRICKS a ďalšími regionálnymi zoskupeniami s podobnými cieľmi. Zopakujem, že neutralita by priniesla Slovensku oproti dnešku mnoho reálnych výhod.
Akú rolu by neutralita zohrávala pri posilňovaní národnej identity a ochrane slovenskej kultúry a hodnôt?
Národná identita označuje pocit príslušnosti a spolupatričnosti jednotlivcov s národom. Národ môžeme definovať aj ako veľkú skupinu ľudí, žijúcu na spoločnom území a spojenú svojou históriou, jazykom, kultúrou, tradíciami a mravnými ľudskými hodnotami, ktoré sa vyvinuli u nich spoločne počas mnohých generácii existencie národa.
Formovanie národného uvedomenia a následne takto aj vlastnej národnej identity pomáha vymedziť vlastný národ od iných. Nemyslím to v zlom. Naopak. Každý národ má svoju kultúru, jazyk, zvyky, mravné pravidlá a vedomie o svojej existencii, v rámci širšieho národného spoločenstva. Národná identita je aj sám fakt existencie národa. Zahŕňa územie národa, spoločný jazyk, zvyklosti a kultúru, ale aj svetlé vedomie o tom, čo určuje ich jednotlivé práva a väzby k tomuto národu.
Národná identita nielen slovenského národa, ale aj mnohých iných národov v rámci EÚ je dnes vážne ohrozená. Najmä presadzovaním ustanovenia o spoločnom európskom občianstve popri ostatných, čo je zakotvené v zmluvách o EÚ, o tom, že vlastne všetci sme v prvom rade bližšie nedefinovaní „Európania“ a až potom Slováci, Poliaci, Maďari, Španieli a pod. Nezabúdajme na podlý, nezodpovedný, protiprávny a s nikým neodsúhlasený dovoz ilegálnych migrantov z úplne iných kultúr, ktorí nepracujú, venujú sa v hojnej miere tej najhoršej kriminalite, nechcú sa Európe v ničom prispôsobiť, zavádzajú si vlastné právo šaría a dokonca sa vyhrážajú smrťou každému, kto neprijme ich vieru. V poslednom období sa centrála EÚ v Bruseli dokonca snaží zbaviť suverénne členské štáty ich národnej a štátnej suverenity. V rozpore s platnými zmluvami. To je absolútne neprijateľné z pohľadu našej Ústavy, ktorá stojí vysoko nad všetkými medzinárodnými organizáciami. Okrem toho je to zo strany bruselských úradníčkov priamym, výrazne protiprávne a od nich, nikým nevolených, aj veľmi arogantné.
Náš národ, ktorý si ctí Ústavu, vníma veľmi negatívne západnú civilizáciu násilia a nekonečných vojen a nanucovaných zvrátených ideológií rozvracajúcich ľudskú spoločnosť. Pokiaľ hovoríme o posilňovaní slovenskej kultúry, hovoríme v prvom rade o potrebe jej záchrany. Iba jej záchrana dovolí následne jej ďalší mierový a tvorivý rozvoj. Ak je reč o našej národnej identite, musíme zásadne a prísne odmietnuť akékoľvek násilné miešanie nášho národa s nám úplne cudzími kultúrami.
Aké sú hlavné výzvy a prekážky, ktorým by Slovensko čelilo pri prechode na neutrálny status?
Až na niektoré výnimky, žiaden štát sveta nie je úplne sebestačný. Preto býva štát často stranou rôznych spoločných projektov, vzájomného obchodu, zahraničných investícií, či dokonca zahraničných pôžičiek. Ak hovoríme napríklad o finančných záväzkoch Slovenska, tak tieto pravdepodobne nikam nezmiznú. Ale to vôbec neznamená našu ekonomickú brzdu. Pokiaľ treba budeme ich splácať ako doteraz, až do úplného vyrovnania štátneho rozpočtu a verím, že pri dobrom hospodárení i do nárastu vlastných rezerv.
Ale na druhej strane Slovenská republika už nebude viac ponižovaná akýmisi finančnými pokutami skorumpovaného Bruselu len za to, že nechceme na svoje územie prijať ilegálnych migrantov, o ktorých minulosti a možno aj teroristickej, či kriminálnej činnosti nič nevieme. Tých, čo už u seba máme pravdepodobne väčšinou podporujeme sociálnymi dávkami z nášho štátneho rozpočtu. Oni nám pritom nič nedávajú, chodia si po obchodoch a kupujú a kupujú. Neustále preto zdôrazňujem nevyhnutnosť upraviť platný zákon o občianstve a dať ho do úplného súladu so znením príslušných ustanovení našej Ústavy. Tu nastupuje veľká zodpovednosť politikov za bezpečnosť vlastných občanov a za neoprávnené strácanie akýchsi vymyslených a skutočne nepovinných pokút, ktoré neustále podľa mojich informácií, žiaľ za každého neprijatého ilegálneho migranta, stále platíme. Treba s tým rázne skončiť a rešpektovať vlastnú národnú hrdosť, nenechať sa viac nikým ponižovať príkazmi a úlohami, ktoré sú v skutočnosti v náš neprospech a dokonca neuveriteľne nebezpečné.
Ako by sa zmenili medzinárodné vzťahy Slovenska so susednými krajinami a globálnymi mocnosťami, ak by sa stalo Slovensko neutrálnym štátom?
Ako som už konštatoval vzťahy s veľmocami, by sa s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote, výrazne zlepšili. Nikto by viac nevidel v nás bezpečnostné riziko a aj samotné územie mieru sa takýmto spôsobom významne rozšíri. A vieme, že mier je základom bezpečného obchodu. A vzťahy so susedmi? Jednak už nebudeme pociťovať ani len v kútiku duše dávne a prekonané historické riziká od našich susedných štátov a jednak takéto neutrálne postavenie, hoci najprv len Slovenska, by sa určite zdalo veľmi príťažlivým príkladom aj pre naše susedné národy a štáty. Ľudia chcú žiť v mieri, vychovávať deti, tešiť sa z úspechov v práci, v spoločnosti a bezpečne sa prechádzať po nočných uliciach, bez strachu o to, aký bude náš zajtrajšok.
Akú úlohu by mala hrať verejná mienka a politická vôľa pri presadzovaní a udržiavaní neutrality Slovenska?
V demokratickej spoločnosti, v štáte, ktorý nikoho neohrozuje, ale ani jeho nikto vojensky a politicky neohrozuje sa na tomto základe, na práve, dá tvoriť vnútorný, usporiadaný a celkom prirodzene rešpektovaný právny poriadok zo strany tej najširšej spoločnosti, a to bez množstva dnešných príležitostí na korupciu úradníkov. Pri správnom fungovaní štátnych orgánov moci sú možnosti rastu a technického rozvoja štátu, ktorý pre svoj status neutrality nemá s nikým ani politické a ani vojenské spory, teoreticky bezhraničné. Jednou z úloh štátu je aj oboznamovanie verejnosti o našich úspechoch a perspektívach a motivovanie národa k stále významnejším možnostiam.
Aké dlhodobé výhody a nevýhody by neutralita priniesla Slovensku z pohľadu jeho budúcnosti a postavenia vo svete?
Podľa mňa je táto otázka akoby prevrátená. Skúsme to naopak. Aké výhody prinieslo vzdanie sa vlastnej suverenity napríklad takému Švajčiarsku, Švédsku, či Fínsku. Ako vyzerá ich dnešná bezpečnostná situácia ako člena NATO, na ktoré sú zrazu namierené jadrové a iné ničivé zbrane. Ako sú na tom ekonomicky, keď v rámci hlúpych vojenských a politických zoskupení, ako je NATO a EÚ, uložili Ruskej federácii, ich hlavnému ekonomickému partnerovi, ale aj iným štátom protiprávne, a veľmi ich samých obmedzujúce sankcie? Čo občanom týchto štátov priniesla strata svetovej dôvery? Nikto k nim už nepríde na stretnutie, kde by boli oni sprostredkovateľom. Koľko stratili ziskov z vývozu vlastných tovarov. Stratili lacné suroviny, stratili meno vo svete, stratili úctu, pretože poskytovali dôverné informácie západným tajným službám o bankových vkladoch svojich klientov. Kto si tam vloží peniaze? Kto tam chce cestovať, ak tam zrazu panuje vojenský a policajný kontrolný režim voči každému cudzincovi?
Záverom s úsmevom skonštatujem, že jedinou nevýhodou, ktorú nám to prinesie je, že my, Slovenská republika ako neutrálny štát asi nikdy sami vojensky nedobijeme ostatný svet. Ale naozaj by to bol sen niekoho z nás? Iste nie.
Tu je odpoveď na Vašu otázku.
