Predstavte si ženu, ktorá netransparentne – cez esemesky – nakupuje vakcíny v hodnote desiatok miliárd eur. A táto žena nie je braná na zodpovednosť, ale namiesto toho je znovu potvrdená vo funkcii. Toto nie je fikcia. To sa naozaj stalo.

Rozprávame sa o Ursule von der Leyen, hovorí Marián Ďuriš, slovenský expert na medzinárodné vzťahy a poradca v Európskom parlamente. V rozhovore s ním hovoríme o hodnotách, ktoré EÚ zastáva – o hodnotách, ktorým sú vystavené aj kandidátske krajiny.

EEE: Načasovanie protestov, ktoré sa prehnali Slovenskom, Maďarskom a Srbskom, je mätúce. Sú to izolované „ľudové povstania“ alebo medzi nimi vidíte vnútorné prepojenie?

Tieto vlády majú spoločné to, že ich lídri sú pri moci niekoľko volebných období. Počas toho nielen vznikajú politické chyby, ale niektorých začnú tie isté tváre unavovať. Opozícia väčšinou vie chyby zvýrazniť a využiť. A ak konkrétna vláda podnikne určité suverénne kroky, ktoré sa nepáčia niektorým geopolitickým aktérom, do výbušného mixu sa pridáva externý prvok.

Prejavuje sa to mediálnou a informačnou podporou opozičných síl, ale často aj „vzkriesením“ zabudnutých postáv či konkrétnych prúdov smerujúcich k priaznivcom opozície či mimovládnym organizáciám. Väčšina kritiky, ktorá je namierená na tieto vlády, prichádza z Bruselu a iných hlavných miest, takže aktérov možno pomerne ľahko identifikovať. Zámer je jasný: využiť chyby súčasných vlád a nespokojnosť ľudí s cieľom priviesť k moci lídrov, ktorí budú realizovať politiku priaznivejšiu pre tieto externé sily.

EEE: Do akej miery dnes Spojené štáty uznávajú krajiny so suverénnymi lídrami ako partnerov v rámci Európy? Môžeme hovoriť o vzniku nového bloku na kontinente?

Slovensko, Srbsko a Maďarsko majú veľa spoločných záujmov, no existujú aj otázky, v ktorých sa rozchádzajú. Medzitým USA pod vedením Donalda Trumpa nestrácajú záujem o Európu. Jednoducho presúvajú priority a pozornosť na iné výzvy. V4 formálne pôsobí v srdci Európy, no v dôsledku súčasných vnútorných (a externe podporených) rozporov sa charakter komunikácie mení.

Nie je vylúčené, že by mohli vzniknúť nové formáty, možno na báze vyšehradského modelu, slavkovského formátu, či modelu V4 Plus s expanziou smerom na juhovýchodný vektor. Slovensko, Srbsko a Maďarsko zdieľajú mnohé spoločné hodnoty, preto je nevyhnutná ich spolupráca, či už v bilaterálnych, multilaterálnych alebo inštitucionalizovaných formách.

EEE: Ako hodnotíte súčasný stav prístupového procesu Srbska do EÚ? Existuje v Bruseli skutočná politická vôľa na rozšírenie v blízkej budúcnosti?

Otázkou je, či má Európska komisia hlad po rozširovaní EÚ alebo skôr chce zvádzať geopolitický zápas s Ruskom, čo sprevádza tlak na kandidátske krajiny, aby menili zahraničnú politiku. A nejde len o zahraničnú politiku, ale aj požiadavky na zmeny v sociálnej, vzdelávacej, rodinnej či energetickej sfére.

Nie je prekvapujúce, že kandidátske krajiny potom môžu byť vo svojom nadšení opatrnejšie a začnú zvažovať, čo by potenciálne získali a čo môžu stratiť. Ďalší faktor je postoj veľkých krajín k novým členom, keďže takéto zmeny ovplyvňujú aj výšku dotácií, ktoré dostávajú na kohéziu či poľnohospodárstvo.

EEE: Ako interpretujete vyhlásenie estónskej predstaviteľky Kajy Kallas, ktorá varovala prezidenta Srbska, že návšteva Moskvy 9. mája môže mať následky? Prispieva taká rétorika k stabilite na západnom Balkáne?

Tieto vyjadrenia prichádzajú skôr od politikov, ktorí nie sú pripravení na významné posty. Každý v Európe si pamätá, keď v auguste 2023 tlač odhalila, že jej manžel mal podiel v spoločnosti, ktorá pokračovala v obchode s Ruskom napriek tomu, že pani Kallas predtým vyzývala estónske firmy, aby s Ruskom neobchodovali.

Keď verejnosť vidí také pokrytectvo, každé ďalšie vyhlásenie je nepresvedčivé. A ak táto osoba vďačí za svoje postavenie najvyššieho diplomata EÚ „zázraku lobovania“, nikto ju neberie vážne. Nevie komunikovať s Ruskom, Čínou, USA. A zjavne ani s demokraticky zvolenými lídrami v Európe.

EEE: Nedávno hlasoval Európsky parlament v Štrasburgu o správe o Srbsku za roky 2023/24. Aké je Vaše hodnotenie tejto správy?

V sa uvádza, že kandidátske krajiny musia rešpektovať hodnoty Únie, aby mohli vstúpiť; že Srbsko neuvalilo sankcie na Rusko; že pristúpenie k EÚ je neoddeliteľne spojené so zosúladením cieľov zahraničnej politiky EÚ; že Srbsko zostáva kľúčovým bojiskom pre dezinformačné kampane zo strany Ruska a Číny; že ruské médiá v Srbsku naďalej slobodne fungujú; že normalizácia vzťahov medzi Kosovom a Srbskom je predpoklad napredovania oboch krajín k členstvu v EÚ a pod.

Nie je tu nič prekvapujúce. Naopak, tieto požiadavky a argumenty sa opakujú roky a začínajú byť už trochu obohrané.

EEE: Domnievate sa, že správy EÚ o Srbsku uplatňujú iné štandardy ako voči iným kandidátskym štátom, najmä kvôli otázke Kosova a Metohije?

Pokiaľ ide o prístup EÚ ku kandidátskym krajinám, každý prípad má svoje špecifiká. Agresívny externý zásah vytvoril určitú situáciu, ktorú chce teraz Európska komisia legitimizovať a formalizovať. Dnes neočakávam, že srbský, suverénny ľud niečo také prijme.

EEE: Ako interpretujete postoj EÚ voči tzv. Kosovskej republike, keď päť členských štátov – vrátane Slovenska – neuznáva jej jednostranne vyhlásenú nezávislosť?

Áno, presne tak. Pozíciu EÚ možno napriek zmenám v Bielom dome analyzovať ako zotrvačnosť „atlantickej línie“. Nie je to prekvapujúce. Brusel sa v niektorých oblastiach veľmi nemotorne prispôsobuje novej geopolitickej realite. Existuje niekoľko štátov EÚ, ktoré odmietajú uznať Kosovo. Každý z nich má na to dobré dôvody.

V prípade Slovenska ide o legitímny krok, ktorý odráža vlastné vnútorné výzvy, ale najmä podporu medzinárodného práva a územnej celistvosti Srbska. Medzi Slovenskom a Srbskom, ktoré je domovom úžasnej slovenskej komunity (žijúcej prevažne vo Vojvodine), existuje dlhoročný, nadštandardný vzťah.

EEE: Do akej miery ovplyvňuje nová administratíva USA politiku EÚ voči Srbsku a iným krajinám v regióne? Pozorujete koordinovaný tlak v zmysle zosúladenia sankcií proti Rusku a snahy o normalizáciu vzťahov s kosovskou Prištinou?

V minulosti bola vysoká aktivita zahŕňajúca široké spektrum aktérov. Od začiatku obdobia Donalda Trumpa došlo k posunu smerom k nezávislejším iniciatívam, najmä zo strany EÚ, ktorá sa snaží zachovať kontinuitu a podporovať jednotu pri sankciách.

Napriek tomu, ak suverénny štát vyhodnotí, že sankcie sú kontraproduktívne a mohli by neúmerne ovplyvniť jeho záujmy, musí si ponechať právo vytvárať si vlastný úsudok. Prílišný tlak v takýchto prípadoch môže viesť k protitlaku, ktorý sa časom prejaví aj vo verejnej mienke.

EEE: Môže podľa vás Srbsko viesť suverénnu zahraničnú politiku a zostať neutrálne bez toho, aby bolo trestané sankciami alebo politickým vydieraním zo strany EÚ?

Ak si Srbsko chce zachovať nezávislosť, neutralitu a slobodu formovať vlastnú politiku v súlade s vôľou svojich občanov – v súlade s historickým a kultúrnym dedičstvom – bude musieť posilniť schopnosť odolávať externým tlakom. Tieto tlaky budú pravdepodobne pochádzať z rôznych zdrojov. Nielen z jedného. Preto je nevyhnutná predvídavosť a pripravenosť.

EEE: Je v súčasných geopolitických podmienkach rozšírenie EÚ o západný Balkán viac otázkou bezpečnosti ako hodnôt?

Ak by sa kritériá pre rozšírenie EÚ uplatňovali výlučne z hľadiska bezpečnosti, nielen prebiehajúca vojna je pre Ukrajinu diskvalifikačná. Konflikt vytvára neistotu o budúcej územnej konfigurácii. Rozšírenie EÚ tradične vyžadovalo, aby krajiny mali jasne definované, chránené a stabilné hranice.

Najnovší vývoj však naznačuje, že Komisia pod vedením Ursuly von der Leyenovej prejavuje veľkú flexibilitu v kritériách, keď sú v hre širšie geopolitické a strategické záujmy. Táto nekonzistencia vedie k uplatňovaniu „dvojitého metra“. A zatiaľ čo od niektorých sa očakáva len niečo, od iných sa vyžaduje všetko.

EEE: Aký argument by mohol byť rozhodujúci v situácii, keď srbskí občania veria v európsku cestu, ale zároveň sa cítia ponížení tým, ako EÚ zaobchádza so srbskými národno-štátnymi záujmami?

Niektoré štáty EÚ sú podobné Srbsku z hľadiska geografie, počtu obyvateľov, ekonomickej štruktúry a hodnôt. Tieto krajiny získali po rokoch členstva značné skúsenosti. Čo získali a čo stratili? Ako sa zmenili? Ako sa zmenila EÚ? Aké boli jej priority pred 30 rokmi a aké sú dnes? Ide o dôležité rozhodnutie, ktoré ovplyvní budúcnosť Srbska. Malo by sa k nemu pristupovať veľmi citlivo.

Každý človek pred dôležitým životným rozhodnutím zvažuje všetky pre a proti, všetky dôsledky. Rovnako je to v tomto prípade. Je dobré pozorne sledovať a analyzovať svet okolo seba, rozprávať sa s priateľmi a reflektovať ich skúsenosti, ktoré môžu byť pre Srbsko veľmi užitočné.

Zdroj: https://www.facebook.com/share/1L2NgnKTJh/

Príspevok Rozhovor s Mariánom Ďurišom: Pokojne – na prahu EÚ je zobrazený ako prvý na tvotv.sk.