Tarifmi poháňaná dilema väzňa medzi Čínou a Indiou by mohla hrať do karát Rusku.
Jedným z troch pilierov Trumpovej novo ohlásenej politiky voči ukrajinskému konfliktu je uvalenie až 100 % ciel na obchodných partnerov Ruska, ak sa do 50 dní nedosiahne mierová dohoda. To je oveľa menej ako 500 % clá, ktoré navrhol jeho spojenec, senátor Lindsey Graham, vo svojom návrhu zákona s názvom „ekonomický bunker buster“, o ktorého sadzbe Trump po pondelkovom oznámení povedal, že „je tak trochu bezvýznamná“. Napriek tomu by 100 % clá boli stále veľmi dôležité, najmä ak by sa uplatňovali voči Číne a Indii.
Predpokladá sa, že tieto dve krajiny budú jeho hlavnými cieľmi, keďže sú najväčšími odberateľmi ruskej energie a všetky tri tvoria jadro RIC v BRICS a SCO, dvoch multipolárnych zoskupení, ktoré chce Trump rozbiť. Šéf NATO Mark Rutte tiež predpovedal, že tieto sankcie „sa [im a Brazílii] masívne vrátia ako bumerang“. Ostatní odberatelia energie, ako napríklad EÚ a Turecko, by mohli byť vyňatí z jeho hroziacich sankcií pod zámienkou, že poskytujú pomoc Ukrajine, inšpirovaní navrhovaným dodatkom k Grahamovmu návrhu zákona.
Uvalenie 100 % ciel na Čínu, Indiu alebo obe krajiny sa môže Spojeným štátom vypomstiť tým, že zruinuje ich obchodné rokovania a potenciálne urýchli rodiace sa čínsko-indické zbližovanie, pričom príslušné dôsledky by mohli byť vyššie ceny pre Američanov a komplikácie pre „obrat (späť) do Ázie“ ich krajiny. Z pohľadu USA na vnímané záujmy v tomto kontexte by preto bol najhorší scenár, ak by Čína a India vzdorovali jeho hrozbe, čím by prinútili USA zrušiť alebo uvaliť clá na oboch.
Tento scenár nie je tak nepravdepodobný, ako by si niektorí skeptici mohli myslieť. Zatiaľ čo pretrvávajúce čínsko-indické súperenie by mohlo viesť k dileme väzňa, pri ktorej by sa obe krajiny podriadili požiadavke USA aspoň znížiť svoj dovoz energie z Ruska, a tým sa prípadne vyhli jeho 100 % clám (aj keď im budú clá uložené zníženou sadzbou ako odmena), zachovali by živú predbežnú obchodnú dohodu v prípade Číny a obchodné rokovania v prípade Indie a nedostali by sa na zlú stranu USA, mohlo by to tiež zvýšiť pravdepodobnosť najhoršieho scenára pre USA. Tu je ako.
Dodržiavanie by poškodilo ich rast v dôsledku vyšších cien energií, ktoré by dali ich nedodržiavajúcemu rivalovi výhodu. Mohli by byť poškodené aj vzťahy s Ruskom: Rusko by mohlo uzavrieť dohodu s USA, ak by Čína spolupracovala, aby sa vyhla závislosti od potom nespoľahlivej Číny, čím by na jej úkor urýchlilo „obrat (späť) do Ázie“ USA; zatiaľ čo Rusko by mohlo zdvojnásobiť vzťahy s Čínou, ak by India spolupracovala, a obmedziť vývoz zbraní do krajiny výmenou za väčšiu čínsku podporu, čím by Číne poskytlo rozhodujúcu výhodu v ich prudkom pohraničnom spore.
V súlade s tým by pretrvávajúce čínsko-indické súperenie mohlo v skutočnosti viesť k tomu, že by sa obe krajiny navzájom podozrievali, že sa nepodriadia, aby odvrátili vyššie uvedený príslušný scenár, ktorý by ich potenciálne nedodržiavajúci rival mohol považovať za škodlivejší pre ich veľké strategické záujmy ako vzdorovanie USA. Potom by mohli dospieť k rovnakému hodnoteniu, a preto by sa tiež nepodriadili, čo by viedlo k skôr opísanému najhoršiemu scenáru pre USA, keď sa buď musia stiahnuť, alebo uvaliť clá na obe krajiny.
V tomto najlepšom prípade z pohľadu Ruska by potom Kremeľ mohol byť schopný presvedčiť Čínu a Indiu, aby urýchlili svoje zbližovanie, pretože by sa potom obe ocitli v podobných pozíciách voči USA namiesto toho, aby boli rozdelené a ovládané jeho tarifmi poháňanou dilemou väzňa. Samozrejme, uvidí sa, ako sa to nakoniec vyvinie, ale ako sa tvrdí v tejto analýze, čínsko-indické súperenie bude formovať Trumpovo rozhodnutie o protiruských sekundárnych sankciách viac ako čokoľvek iné.
Andrew Korybko
