REKVIEM ZA FAŠISTU
Bez ohľadu na to, či ste s ním súhlasili alebo nie, americký ultrapravicový politický aktivista Charlie Kirk bol zavraždený za svoje presvedčenie, a to by nás malo znepokojovať všetkých. Vražda nie je spôsob dialógu a násilie nikdy nie je náhradou za myšlienky. Ak znormalizujeme politické násilie, zničíme základy demokracie. A ak si niekto myslí, že týmto zastaví extrémnu pravicu, tak v skutočnosti tým iba urýchľuje nástup fašistickej diktatúry.
Smútok, hnev a zdesenie z atentátu na otca dvoch malých detí by nám však nemali zakaliť úsudok, aby sme si nedokázali uvedomiť, že jeho mediálny obraz je neprimerane zidealizovaný. Charlie Kirk nie je žiadnym „mučeníkom za pravdu a slobodu“, ako ho charakterizoval Donald Trump. Bol polarizujúcou osobnosťou, ktorá rozpútavala rasovú vojnu, povzbudzovala genocídu Palestínčanov v Izraeli a pomáhala nastoľovať novú éru fašizmu.
Paradoxné je už to, že Charlie Kirk zomrel na to, v čo tak vášnivo veril: na právo druhého dodatku Ústavy USA umožňujúceho Američanom nosiť zbrane. Kirk bol takým fanatickým stúpencom tohto práva, že na verejných zhromaždeniach hlásal, že všetky tie tisíce mŕtvych, ktoré zostali po streľbe na amerických školách, stoja za zachovanie tohto ústavného dodatku a sú jeho nevyhnutné „obete“. V každom prípade, keď včera na univerzite v Utah Valley opakoval svoje presvedčenie, že „zbrane zachraňujú životy“, ani ten sniper mu nedokázal, že sa mýlil. A hoci rád obviňoval z vrážd spôsobených strelnými zbraňami dve skupiny, ktoré najviac nenávidel (černochov a transsexuálov), ignoroval pritom fakt, že 80 percent masových vrahov zdieľalo jeho názory na nadradenosť bielej rasy.
Ako kresťanský sionista bol veľkým stúpencom izraelskej zahraničnej politiky a obhajoval genocídu v Gaze. Tvrdil, že nič také ako Palestínčania neexistuje, že za hladomor si môžu sami a že za ich vyvražďovanie môže Hamas. Nech si tí, ktorí oplakávajú jeho smrť a sú dojatí z toho, že dve roztomilé detičky stratili svojho otca, spomenú na to, ako cynicky pristupoval on k systematickému zabíjaniu desaťtisícov palestínskych žien a detí.
Nie, Charlie Kirk nebol nijakým oslňujúcim bojovníkom za slobodný názor. V skutočnosti iné postoje, ktoré nezodpovedali jeho svetonázoru, agresívne znevažoval a potláčal, propagoval nadvládu bielej rasy a nenávisť voči ľavičiarom, prisťahovalcom a menšinám. Bol kľúčovým organizátorom zhromaždenia, ktoré vyvrcholilo 6. januára 2021 útokom na Kapitol USA. Otvorene podporoval fašistické a autoritárske režimy, genocídy, etnické čistky, nenávidel menšiny a obviňoval ich za všetky problémy svojej krajiny, obhajoval dokonca pedofilov a jeho otvorený rasizmus bol zvrátený až patologický.
Na svojich zhromaždeniach zabával svojich stúpencov hláškami typu „Vždy, keď vidím čierneho pilota, mám obavy, či má na to kvalifikáciu“. Odsudzoval dokonca aj jeden zo základných pilierov americkej demokracie, zákon o občianskych právach z roku 1964, ktorý zrovnoprávnil afroamerické obyvateľstvo, a jeho iniciátora Martina Luthera Kinga nazval veľmi zlým človekom.
Americká krajná pravica zavraždenie Kirka okamžite politicky zneužila. Hoci o motívoch páchateľa ešte nič nie je objasnené, Donald Trump obvinil zo zodpovednosti za atentát demokratov a ľavicu a prisľúbil opatrenia voči nej. Miliardár Elon Musk, ktorý sa v Trumpovej administratíve nepreslávil pomocou ľuďom, ale zdvihnutou pravačkou, pohotovo tweetoval: „Ľavica je stranou vraždy.“ A tak existujú oprávnené obavy, či sa Kirkova vražda politicky nezneužije podobne ako za Hitlera podpálenie Reichstagu.
Ultrapravica demagogickým a pre seba typickým spôsobom ignoruje, že politicky motivované násilie nie je v Amerike doménou ľavice. Zastrelenie Kirka nasledovalo len krátko po vražde líderky demokratického tábora v parlamente štátu Minnesota a jej manžela a po podpaľačskom útoku na dom demokratického guvernéra Pensylvánie.
Trúchliace americké denníky tvrdia: „Takéto násilie je v rozpore s Amerikou.“ Ale to nie je pravda. Takéto násilie je naopak obchodným nástrojom americkej vládnucej vrstvy, či už je namierené proti štrajkujúcim robotníkom, rasovým menšinám, imigrantom alebo politickým osobnostiam považovaným za nepohodlných. Veď sotva uplynul týždeň, odkedy prezident USA nariadil upálenie 11 ľudí na venezuelskej rybárskej lodi, pričom bez akýchkoľvek dôkazov tvrdil, že to boli teroristi a pašeráci drog. A v apríli člen Kirkovej organizácie Turning Point USA spustil paľbu na Floridskej štátnej univerzite, pričom zabil dvoch ľudí a piatich zranil. Ale vtedy Trump nenariadil spustenie vlajky na pol žrde, ako sa to po prvý raz stalo tomuto prominentnému fašistovi.
Kirk bol brilantným rečníkom, to však nemení nič na tom, že podnecoval nenávisť a profitoval z klamstiev. Myslím si alebo ešte stále dúfam, že väčšina ľudí chce vytvoriť svet, v ktorom sa tieto veci nedejú, v ktorom budeme žiť všetci v mieri a s rovnakými právami, a nie v tomto pekle, kde jedno percento plutokracie vládne všetkým a popudzuje ich proti sebe. Charlie Kirk oponoval tomuto ideálu. Chcel, aby jeho krajina bola výlučne pre bielych heterosexuálnych ľudí a keby boli menšiny eliminované, našiel by si nových nepriateľov: ženy, odborárov, socialistov, bezdomovcov, chudobných.
Rasizmus totiž nepodlieha žiadnej logike, je to len permanentné obviňovanie čohokoľvek, čo je iné, za všetky existujúce problémy, je to nástroj tej úzkej vládnucej oligarchickej vrstvy, ktorá si vyberá, kto bude na vine, a tí jednoduchší im veria a pomáhajú im odkloniť pozornosť od skutočných riešení. Nie je to nič nové. Je to prastará taktika extrémnej pravice, ktorá sa začína agresívnym vymáhaním si práva na „iný názor“, a po prevzatí moci nemilosrdným potláčaním všetkých ostatných.
Je nevyhnutné ostro odsúdiť Kirkovu vraždu a každé politicky motivované násilie, ktoré z princípu nič nerieši a v skutočnosti napomáha úsiliu Trumpovho tímu útočiť na demokratické inštitúcie a nastoliť policajný štát. To však nie je dôvod na oslavu alebo idealizáciu obete a na bagatelizovanie či dokonca popieranie jeho politicky agresívnych a bigotných cieľov.
