Skip to content
Menej ako minútu min.
Raj na zemi. Opuštenú sušiareň byliniek premenila na nepoznanie, dnes sa nestačí diviť

Dita Křížová, známa aj ako Holka od Berounky, hovorí: „Mala som dvadsaťpäť a bezhlavo som sa zamilovala.“ Mesiac pred začiatkom covidovej pandémie sa presťahovala z Moravy do Prahy kvôli novému vzťahu a neskôr aj pozemku s chatkou medzi Křivoklátskymi lúkami a lesmi, ktorý sa rozhodla kúpiť a zveľadiť. „Nič však nešlo podľa plánu,“ priznáva Dita, ktorá ružové okuliare vymenila za cement a náradie.

Cesta k jej malej chatke v stráni je tak trochu výprava na koniec sveta. Cesta sa vlní okolo hradu Křivoklát a pokračuje do lesa za dedinou, kde sa zužuje, až človek začne pochybovať, či ide správnym smerom. Keď cesta skončí pri malom bielom domčeku a ďalej pokračuje len lesná cestička klesajúca k Berounce, zdá sa, že ďalej pôjdu len tí, čo majú skvelý orientačný zmysel, alebo zlé rozhodovacie schopnosti.

Našťastie pri ceste stojí šedivá Fabia a vedľa nej Dita, dievča z Moravy, momentálne „od Berounky“. Vie, že jej chatka sa ťažko hľadá. Keď odbočí z hlavnej cesty na strmú cestičku do zarastenej stráni, povie historku o tom, ako si koncom zimy zaplatili ubytovanie v jej chatke turisti z Malty. „Bol večer a zrazu mi volá cudzie číslo. Zdvihnem a ozve sa známy hlas: bol to herec Tomáš Hanák, ktorý má v Nižbore pri stanici krčmu. Volal mi, že má u seba dvoch Maltčanov s kuframi, je im zima a majú mať u mňa ubytovanie, ale nevedia to nájsť,“ smeje sa Dita. Všetko dobre dopadlo a Maltčania si užili pobyt v chatke s kúrením v peci a všetkým, čo k nocovaniu v jej sušiarni patrí.

Kedysi to bola sušiareň sliviek a byliniek. Dita vysvetľuje, keď sa pred nami objaví malý domček zapustený do stráni. Nechýbalo veľa a sušiareň by pohltila divoká príroda. Keď Dita rozpráva, ako rodáčka z Moravy kúpila stráň uprostred Křivoklátska, znie to ako scenár romantického filmu. „Začalo to veľkou láskou a sťahovaním ku Křivoklátu. Ale mesiac nato prišiel covid a pandémia. Hľadali sme spôsob, ako byť vonku a niečo pestovať. Kúpili sme túto stráň, že ju trochu presekáme, a narazili sme na vedľajší pozemok so starou sušiarňou, ku ktorej viedla jediná cesta cez našu stráň,“ hovorí Dita, ktorá sa rozhodla osloviť majiteľa pozemku. „Pán potreboval tepelné čerpadlo, takže sme to hneď kúpili.“

„Ako to býva, v živote veci nevychádzajú podľa plánu,“ hovorí Dita. „Vzťah sa nám nevydaril a rozmýšľala som, že sa vrátim na Moravu.“ Pozemok na Křivoklátsku do toho nezapadal, a tak sa Dita rozhodla, že ho aspoň trochu dá do poriadku, než ho predá. „V chatke to smrdelo zatuchlinou, bola v rozklade,“ opisuje stav miesta, kde babička pôvodného majiteľa sušila bylinky a pred takmer pol storočím sa tam skrývali susedia a ľudia z Křivoklátska. Keď sa dala do práce, ľutovala, že sa má zbaviť pozemku, kde na jar kvitne množstvo fialiek. „Čo s tým?, pýtala som sa sama seba.“

Nakoniec začala chatku opravovať. Bolo to počas druhej vlny covidu, keď zomrel jej starší brat. Pracoval ako hasič, jej staršia sestra je učiteľka. Dita pocítila potrebu utiecť zo zlej situácie a smútku a zároveň dokázať, že aj ona za niečo stojí. „Navyše, keď som oslovila remeselníkov, aby mi urobili novú strechu, cena ma zaskočila, tak som sa do toho pustila sama.“

Dita sa držala myšlienky, že spraví základné práce, chatu s pozemkom predá a vráti sa späť. „Ale okolie mi neverilo a to ma hnalo vpred,“ priznáva Dita. Do strmej stráni si natiahala všetok materiál sama. Trámy a plechy na strechu, dlaždice na terasu, dosky na obloženie a izoláciu na zateplenie. „Potrebovala som pomoc len s kachľami.“

Návrat na Moravu sa nekonal. Keď Dita skončila s rekonštrukciou sušiarne, začala ju prenajímať a kúpila si ďalšiu chatu pri Prahe. O svojej práci začala nakrúcať videá na sociálne siete, a to s humorom. Dita Křížová, ktorá pôsobí, že radšej by do stráni ťahala betónové dlaždice, než by sa rozprávala s novinárom, má svoje čaro.

Nepotrebuje filter ani scenár. Jej príbeh má v sebe niečo ozajstné. Možno preto jej na Instagrame fandia tisíce ľudí. A možno práve preto jej chatka v stráni nepôsobí ako prvoplánový glampingový projekt, ale ako zadosťučinenie a odpoveď na otázky, ktoré si kladieme, keď máme pocit, že sme sa stratili.

Staňte sa súčasťou našich čitateľov, ktorí nás podporujú!

Vaša podpora nám pomáha udržiavať nezávislé správy zdarma pre všetkých.

Please enter a valid amount.
Ďakujeme za Vašu podporu.
Vašu platbu nebolo možné spracovať.
Redakcia

Dita Křížová, známa aj ako Holka od Berounky, hovorí: „Mala som dvadsaťpäť a bezhlavo som sa zamilovala.“ Mesiac pred začiatkom covidovej pandémie sa presťahovala z Moravy do Prahy kvôli novému vzťahu a neskôr aj pozemku s chatkou medzi Křivoklátskymi lúkami a lesmi, ktorý sa rozhodla kúpiť a zveľadiť. „Nič však nešlo podľa plánu,“ priznáva Dita, ktorá ružové okuliare vymenila za cement a náradie.

Cesta k jej malej chatke v stráni je tak trochu výprava na koniec sveta. Cesta sa vlní okolo hradu Křivoklát a pokračuje do lesa za dedinou, kde sa zužuje, až človek začne pochybovať, či ide správnym smerom. Keď cesta skončí pri malom bielom domčeku a ďalej pokračuje len lesná cestička klesajúca k Berounce, zdá sa, že ďalej pôjdu len tí, čo majú skvelý orientačný zmysel, alebo zlé rozhodovacie schopnosti.

Našťastie pri ceste stojí šedivá Fabia a vedľa nej Dita, dievča z Moravy, momentálne „od Berounky“. Vie, že jej chatka sa ťažko hľadá. Keď odbočí z hlavnej cesty na strmú cestičku do zarastenej stráni, povie historku o tom, ako si koncom zimy zaplatili ubytovanie v jej chatke turisti z Malty. „Bol večer a zrazu mi volá cudzie číslo. Zdvihnem a ozve sa známy hlas: bol to herec Tomáš Hanák, ktorý má v Nižbore pri stanici krčmu. Volal mi, že má u seba dvoch Maltčanov s kuframi, je im zima a majú mať u mňa ubytovanie, ale nevedia to nájsť,“ smeje sa Dita. Všetko dobre dopadlo a Maltčania si užili pobyt v chatke s kúrením v peci a všetkým, čo k nocovaniu v jej sušiarni patrí.

Kedysi to bola sušiareň sliviek a byliniek. Dita vysvetľuje, keď sa pred nami objaví malý domček zapustený do stráni. Nechýbalo veľa a sušiareň by pohltila divoká príroda. Keď Dita rozpráva, ako rodáčka z Moravy kúpila stráň uprostred Křivoklátska, znie to ako scenár romantického filmu. „Začalo to veľkou láskou a sťahovaním ku Křivoklátu. Ale mesiac nato prišiel covid a pandémia. Hľadali sme spôsob, ako byť vonku a niečo pestovať. Kúpili sme túto stráň, že ju trochu presekáme, a narazili sme na vedľajší pozemok so starou sušiarňou, ku ktorej viedla jediná cesta cez našu stráň,“ hovorí Dita, ktorá sa rozhodla osloviť majiteľa pozemku. „Pán potreboval tepelné čerpadlo, takže sme to hneď kúpili.“

„Ako to býva, v živote veci nevychádzajú podľa plánu,“ hovorí Dita. „Vzťah sa nám nevydaril a rozmýšľala som, že sa vrátim na Moravu.“ Pozemok na Křivoklátsku do toho nezapadal, a tak sa Dita rozhodla, že ho aspoň trochu dá do poriadku, než ho predá. „V chatke to smrdelo zatuchlinou, bola v rozklade,“ opisuje stav miesta, kde babička pôvodného majiteľa sušila bylinky a pred takmer pol storočím sa tam skrývali susedia a ľudia z Křivoklátska. Keď sa dala do práce, ľutovala, že sa má zbaviť pozemku, kde na jar kvitne množstvo fialiek. „Čo s tým?, pýtala som sa sama seba.“

Nakoniec začala chatku opravovať. Bolo to počas druhej vlny covidu, keď zomrel jej starší brat. Pracoval ako hasič, jej staršia sestra je učiteľka. Dita pocítila potrebu utiecť zo zlej situácie a smútku a zároveň dokázať, že aj ona za niečo stojí. „Navyše, keď som oslovila remeselníkov, aby mi urobili novú strechu, cena ma zaskočila, tak som sa do toho pustila sama.“

Dita sa držala myšlienky, že spraví základné práce, chatu s pozemkom predá a vráti sa späť. „Ale okolie mi neverilo a to ma hnalo vpred,“ priznáva Dita. Do strmej stráni si natiahala všetok materiál sama. Trámy a plechy na strechu, dlaždice na terasu, dosky na obloženie a izoláciu na zateplenie. „Potrebovala som pomoc len s kachľami.“

Návrat na Moravu sa nekonal. Keď Dita skončila s rekonštrukciou sušiarne, začala ju prenajímať a kúpila si ďalšiu chatu pri Prahe. O svojej práci začala nakrúcať videá na sociálne siete, a to s humorom. Dita Křížová, ktorá pôsobí, že radšej by do stráni ťahala betónové dlaždice, než by sa rozprávala s novinárom, má svoje čaro.

Nepotrebuje filter ani scenár. Jej príbeh má v sebe niečo ozajstné. Možno preto jej na Instagrame fandia tisíce ľudí. A možno práve preto jej chatka v stráni nepôsobí ako prvoplánový glampingový projekt, ale ako zadosťučinenie a odpoveď na otázky, ktoré si kladieme, keď máme pocit, že sme sa stratili.

Staňte sa súčasťou našich čitateľov, ktorí nás podporujú!

Vaša podpora nám pomáha udržiavať nezávislé správy zdarma pre všetkých.

Please enter a valid amount.
Ďakujeme za Vašu podporu.
Vašu platbu nebolo možné spracovať.
Translate »