Pracovníci Domu Matice slovenskej v Liptovskom Mikuláši sa snažia do svojho národného a kultúrneho stánku prilákať čo najviac návštevníkov a svojou činnosťou tak oboznamovať širokú verejnosť o práci a poslaní našej najstaršej národnej a kultúrnej ustanovizni. Pred mesiacom začali usporadúvať ako to nazvali „dramatické prednášky“ o menej známych osobnostiach regiónu Liptov.
Dňa 20. novembra 2024 sa v podvečerných hodinách uskutočnila už v poradí druhá dramatická prednáška o živote a diele prvej slovenskej lekárky – Márii Bellovej. Prednáška je vždy oživená dramatickými výstupmi, ktoré danú osobnosť bližšie priblížia. Nebolo tomu inak ani pri tejto prednáške. Ako Mária Bellová vystúpila členka Matičnej divadelnej ochotníckej scény Želmíra Rybková a v úlohe komentátora Peter Vrlík, kultúrno-osvetový pracovník Domu MS v Liptovskom Mikuláši. Na úvod privítal prítomných, ktorých bolo mimochodom oproti prvej prednáške podstatne viac, riaditeľ Domu MS v Liptovskom Mikuláši Marek Nemec. Okrem iného povedal: „Som rád, že sa vás dnes zišlo v hojnejšom počte, ako tomu bolo minule. Rozhodli sme sa netradičnou formou prezentovať menej známe osobnosti nášho regiónu. Pevne dúfam, že vás osudy našej prvej slovenskej lekárky zaujmú a vy ste na podobné podujatia, ktoré v našom dome budeme usporiadať, určite nájdete cestu.“
Potom už boli diváci vtiahnutý do deja a mohli si v netradičnej prednáške pripomenúť významnú osobnosť našich slovenských dejín. Mária Bellová sa narodila 10. novembra 1885 do rodiny evanjelického kňaza Štefana Bellu, významného národovca, prispievateľa do slovenskej tlače. Narodila sa ako piata zo siedmich súrodencov. Jej rodnou obcou bol Liptovský Svätý Peter, ktorú preslávili najmä tunajší murári. Otec ju ako malé dievčatko posiela na štúdia do srbskej Vojvodiny, konkrétne do mesta Pančevo. Po návrate domov navštevuje meštiansku školu v Liptovskom Svätom Mikuláši. V roku 1901 sa stáva študentkou gymnázia v Banskej Bystrici. Jej otec bol na tú dobu pokrokovým človekom, keď dovolil svojej dcére ďalej študovať. V jednom zo svojich článkov napísal: „možnosť nadobudnúť si vedu, prehĺbiť sa v známosti, okrášliť sa umením je darom nielen pokolenia mužského, ale i rodu ženského.“ Mária Bellová promuje na univerzite v Budapešti v roku 1911 a získava ako prvá žena na Slovensku, vysokoškolský titul a stáva sa prvou slovenskou lekárkou. Keď začala jej lekárska prax, bolo na Slovensku 793 lekárov. K Slovákom sa hlásilo len 26 lekárov, čo bolo mizivých 3,26 %. Po roku 1911 medzi týchto statočných mužov, ktorí sa hlásili k svojej slovenskej národnosti, pribudla aj jedna žena – Mária Bellová. Začína ako lekárka na psychiatrickej liečebni v maďarskom meste Pécs (slovenský Päťkostolie). Potom odchádza na študijnú cestu do Berlína a Paríža. Po návrate vypukne I. svetová vojna a ona sa stáva vojenskou lekárkou. Bola to určite tvrdá skúška v jej živote. Pracuje v Rumunskom meste Tîgru Mures na chirurgickom oddelení. Po skončení vojny tu zostáva a pracuje ako primárka detského oddelenia. V roku 1921 prichádza domov a začína pracovať v Dolnom Smokovci. Jej pracoviskom sa stáva Štátny Šrobárov ústav pre škrofulózne deti. Išlo o deti s tuberkulózou kostí. V roku 1927 tu zriaďuje Československý Červený kríž ozdravovňu pre deti z tuberkulóznych rodín. Bellová sa stáva primárkou tejto ozdravovne. Po vojne v roku 1947 začína pracovať ako odborníčka –ftizeologička. Zaoberala sa prevenciou, diagnózou, tuberkulózy. Vo svojej činnosti dosahovala veľmi dobré výsledky. V roku 1955 pri príležitosti jej jubilea 70. rokov jej prezident republiky udelil Rad práce. Za svoju lekársku činnosť si toto vyznamenanie istotne zaslúžila. Zomiera vo veku 88 rokov pri svojom príbuznom evanjelickom farárovi Jánovi Chalupkovi v Pribovciach pri Martine 20. novembra 1973.
Po prednáške si niektorí z prítomných zaspomínali nie len na pani lekárku Bellovú, ale aj na jej pôsobiská – Liptovský Peter a Pribovce. O vzácnej korešpondencii medzi matičiarom a slovenským básnikom Bohuslavom Klimom – Hajomilom a Máriou Bellovou porozprávala jeho príbuzná Ing. Viera Rybková. Prítomní sa zhodli na tom, že takéto pútavé formy pre prednášky sú naozaj inovatívne a vedia osloviť aj náročnejšieho diváka. Riaditeľ Domu MS Marek Nemec sa na záver všetkým poďakoval za účasť a okrem iného povedal: „Chcel by som sa vám poďakovať za vašu účasť na dnešnej tak trochu „netradičnej prednáške“. Vidím, že sa stretla s ohlasom a že spôsob, ktorý sme zvolili vás dokázal osloviť a zaujať. Matica slovenská je ochrankyňou všetkých tých dobrých hodnôt, ktoré v našom národe pretrvávajú, je ochrankyňou národnej pamäte a my v Liptove nezabúdame ani na tie menej známe osobnosti nášho národného života, medzi ktoré nesporne patrí aj Mária Bellová.“
Viktor PODHORANSKÝ
