Medzinárodná vesmírna stanica slúži ľudstvu už takmer 25 rokov. Od chvíle, keď na jej palubu 31. októbra 2000 vstúpil americký astronaut Bill Shepherd spoločne s ruskými kozmonautmi Jurijom Gidzenkom a Sergejom Krikaljovom, žijú ľudia vo vesmíre nepretržite. Ale ako už to býva, aj tento príbeh speje k svojmu koncu. Čo príde potom, je otázka, ktorou sa momentálne vedecká obec zaoberá. A mnoho signálov naznačuje, že NASA ustúpi zo scény, aby dala prednosť menším súkromným staniciam.
Medzinárodná vesmírna stanica, ktorej moduly boli vypustené do vesmíru už v roku 1998, by mala ukončiť svoju prevádzku v roku 2030. Teda dva roky po uplynutí pôvodne plánovanej životnosti. Hoci je možné väčšinu vybavenia opraviť či vymeniť, samotná konštrukcia stanice (obytné moduly a všetky nosné štruktúry) nevydrží večne. NASA to všetko vysvetlila v roku 2024 prostredníctvom dokumentu o procese, ktorým bude fungovanie stanice ukončené.
Nastupujú súkromníci
Ako už je ale zrejmé, uzavretie tejto kapitoly nebude koncom pre ďalší výskum vesmíru z obežnej dráhy Zeme. NASA už teraz spolupracuje so spoločnosťami, ktoré prejavili záujem o vypustenie a prevádzku vlastných menších staníc a NASA sa stane jedným z ich mnohých zákazníkov. Pobyt vo vesmíre a následný výskum tak bude dostupný ako služba, čo súčasne otvorí možnosti pre mnoho ďalších subjektov, ktoré by sa inak na Medzinárodnú vesmírnu stanicu nedostali.
Jedným z prvých projektov tejto novej éry je stanica Haven-1, miniatúrna orbitálna stanica start-upu Vast, ktorý NASA podporuje. Vypustenie je naplánované na máj 2026 s tým, že stanica bude mať objem iba 45 metrov kubických. To je samozrejme výrazne menej ako 900 metrov kubických, ktoré ponúka Medzinárodná vesmírna stanica, ale má to svoje vysvetlenie. Haven-1 nie je určený pre stálu posádku, ale pre rotácie výskumníkov a ďalších záujemcov o pobyt v kozme na dobu dlhú maximálne 10 dní.
Že je o vesmírnu stanicu prevádzkovanú komerčnou spoločnosťou záujem, dokazujú už štyri naplánované misie pre prvé tri roky prevádzky. „Našou prioritou číslo jedna je bezpečnosť,“ uviedol v rozhovore výkonný riaditeľ spoločnosti Vast Max Haot. Dodal potom, že na druhom mieste je rýchlosť realizácie a zníženie nákladov, aby bol celý projekt životaschopný a mohol začať ľudstvu slúžiť čo najskôr.
Pohodlie a výhľad do vesmíru
Napriek obmedzenému priestoru a skromnému dizajnu sa tím spoločnosti Vast zameriava aj na pohodlie posádky. Na rozdiel od Medzinárodnej vesmírnej stanice, kde astronauti často spia v tesných úložných skrinkách, ponúkne Haven-1 nafukovacie lôžka, ktoré majú jednak simulovať dotyk s podložkou ako na Zemi, ale zároveň tiež ponúknuť pocit prikrytia pokrývkou, po ktorom niektorí astronauti túžia.
Stanica bude rovnako vybavená pozorovacím oknom s výhľadom na Zem, a práve tu bude umiestnená aj malá laboratórium na vykonávanie najrôznejších experimentov. „Vieme, že to dokážeme, a zvládneme to v krátkom čase. Päťkrát rýchlejšie a päťkrát lacnejšie ako ktokoľvek pred nami,“ dodal Haot.
Kto ďalší?
Spoločnosť Vast so svojou stanicou Haven-1 ale nie je na trhu tou jedinou. Vlastnú vesmírnu stanicu pripravuje tiež spoločnosť Axiom Space, ktorá chce ponúknuť priestor až pre štyroch astronautov. Zaujímavé je, že má začať fungovať ako ďalší modul ISS, od ktorej sa ale neskôr odpojí a bude fungovať samostatne. Prvé moduly by nicmenej mohli byť vypustené už v roku 2028, teda dva roky pred tým, než dôjde k riadenému strhnutiu ISS z orbity. Do súboja o vesmírnu budúcnosť sa potom samozrejme púšťa tiež Bezosov Blue Origin s projektom Orbital Reef, rovnako ako čínska stanica Tchien-kung, ktorá je už v prevádzke.
Video, ktoré ste mohli minúť: Na ľuďoch horel odev, milióny stromov išli k zemi. Silu Tunguského incidentu pocítil celý svet
