Tento týždeň mal byť hodinou pravdy pre ukrajinského prezidenta Zelenského. Po jeho
debakli v Oválnej pracovni Bieleho domu mu mala záchranné koleso podať aspoň Európska
únia. Nestalo sa, alebo aspoň nie tak, ako dúfal. Očakával bojovné vyhlásenie lídrov EÚ, ktorí
odsúdia egoistické konanie amerického prezidenta Trumpa a sľúbia mu, že americký výpadok
pomoci v plnej výške nahradia. Ako bonus vyfliaskajú a zdisciplinujú maďarského premiéra
Obrána a jeho nového spojenca slovenského premiéra Fica. Miesto jednotného vyhlásenia, že
všetci stoja za Ukrajinou v jednom šíku, tu máme akúsi koalíciu ochotných. Teda samit EÚ
skončil bez záväznej deklarácie o podpore Ukrajine zo strany štátov EÚ. Vedelo sa, že
akékoľvek vymáhateľné záväzky voči štátom EÚ by premiér Orbán vetoval, tak sa touto
cestou ani nešlo. Deklarácia tak ostala len v deklaratívnom – a teda nezáväznom znení .
V tomto zmysle síce možno hodnotiť aj vetu, ktorú do záverečnej deklarácie prepašoval aj náš
premiér Fico a ktorá apeluje na Ukrajinské vedenie, aby umožnili aj v budúcnosti tranzít
plynu pre Európu cez Slovensko. Iste, vydávať to za K.O. voči Zelenskému je trocha odvážne,
podpora tejto vety však svedčí o tom, že postavenie Zelenského nie je ani zďaleka tak
neotrasiteľné, a to dokonca aj medzi lídrami EÚ, ako sa nám to snažia vsugerovať
mainstreamové média. Každopádne, ukazuje sa, že dosiahnuť zastavenie bojov, nehovoriac
už o nejakom dlhodobejšom prímerí bude v stave, kedy je na čele Ukrajiny Zelenský, veľmi
ťažké. Obáva, sa, že ani jeden z tejto dvojice by nebol riešením. Preto už Trumpovi emisári
sondovali, či by bolo reálne nahradiť Zelenského jeho politickými rivalmi Tymošenkovou, či
Porošenkom. Obaja aktéri už v politike boli a ich výkon bol jedným slovom katastrofa. Ak sa
hľadá realistický politik, ktorý na Ukrajine disponuje prirodzenou autoritou, tak sa treba
poobhliadnuť do londýnskeho „exilu“ na veľvyslanca Ukrajiny v Británii, generála
Zalužného. Jeho stále rastúca popularita a medzinárodný rešpekt boli hlavým dôvodom, prečo
bol odídený z ukrajinskej politiky. Zdá sa, že v mene ukončenia, dnes už takmer
nekončiaceho utrpenia, nastáva čas na jeho návrat.
Konsolidácia slovenskej koaličnej 76tky narazila na nečakaný problém. Súčasná opozícia,
ktorá permanentne robí politiku spálenej zeme, chce poprieť výsledky volieb a mieni robiť
obštrukcie pri nástupe náhradníka za spočívajúci mandát Ministra športu a cestovného ruchu
Rudolfa Huliaka. Ukazuje sa ďalšie úskalie nášho ústavného systému. Keď sa v roku 1992

písala Ústava súčasnej Slovenskej republiky, jej autori si ani v najhorších predstavách
nevedeli predstaviť, že by na Slovensku mohla byť opozícia, ktorá si dovolí cynicky poprieť
výsledky volieb. Koalícia má síce riešenie, ale bude okolo toho asi ešte veľa kriku.

Nezabudnite navštíviť moju facebook stránku, Instagram a web stránku Veci Verejné:
• https://www.facebook.com/veciverejne.romana.michelka
• https://www.instagram.com/michelkoroman/
• https://twitter.com/michelko_roman
• https://veci-verejne.sk/

Zdroj: Roman Michelko