Slnko sa prebúdza a vedci sú zmätení
Ešte donedávna sa zdalo, že Slnko vstupuje do dlhšieho obdobia pokoja. Jeho aktivita postupne klesala od 80. rokov minulého storočia, až dosiahla v roku 2008 najnižšie zaznamenané hodnoty v modernej ére. Namiesto očakávaného útlmu však prišiel prekvapivý obrat. Slnko sa prebúdza, no vedci zatiaľ nechápu prečo.
Podľa novej štúdie NASA sa zdá, že je Slnko čoraz aktívnejšie. Vedecký tím okolo Jamieho Jasinského analyzoval dáta z niekoľkých vesmírnych lodí NASA a zistil výrazné zmeny, ktoré dokazujú, že sa Slnko prebúdza pomaly, ale zreteľne.
Vedci však nechápu, prečo sa tak deje. „Všetko nasvedčovalo tomu, že Slnko prejde do predĺženej fázy nízkej aktivity,“ hovorí Jasinski. „Bolo teda prekvapením, že sa tento trend obrátil.“
Jedenásťročné cykly
Slnko nesvieti celú dobu rovnakou intenzitou, jeho aktivita kolísa približne v jedenásťročných cykloch. Počas takzvaného slnečného maxima počet slnečných škvŕn, erupcií, výronov koronálnej hmoty i magnetických búrok stúpa. V slnečnom minime naopak nastáva pokojnejšia fáza s menším počtom škvŕn aj menšou frekvenciou explózií.
Nad týmito cyklami sa potom vznášajú dlhodobejšie trendy, ktoré môžu trvať celé desaťročia. „Dlhodobejšie trendy sú oveľa menej predvídateľné a sú niečím, čomu zatiaľ celkom nerozumieme,“ pripúšťa Jasinski.
Od 80. rokov 20. storočia slnečná aktivita postupne klesala a v roku 2008 dosiahla historické minimum. Vtedajší vedci predpokladali, že Slnko vstúpi do obdobia dlhodobej nízkej aktivity. Tento trend sa však obrátil. Slnečná aktivita sa odvtedy opäť zvyšuje. V máji 2024 nás zasiahlo niekoľko silných geomagnetických búrok, ktoré na oblohe spôsobili jedny z najjasnejších polárnych žiarí za posledné desaťročia.
Nádherné divadlo má však aj svoju odvrátenú stránku. Silné slnečné búrky môžu vyradiť satelity a poškodiť ich elektroniku, narušiť GPS, spôsobiť výpadky rádiového spojenia alebo ohroziť elektrické siete na Zemi. Vplyv môžu mať aj na kozmické lode a bezpečnosť astronautov, ktorých môžu vystaviť zvýšenému žiareniu. Vedci preto tieto javy pozorne sledujú.
NASA i NOAA chystajú nové misie
Aby sme lepšie porozumeli tomu, čo sa na Slnku deje, chystajú NASA a americký Národný úrad pre oceán a atmosféru (NOAA) štart niekoľkých nových misií. IMAP bude mapovať slnečný vietor a častice, Carruthers Geocorna Observatory sledovať magnetické pole a geomagnetické búrky a SWFLO-L1 zase predpovedať vesmírne počasie. Cieľom týchto projektov je nielen vedecký prieskum, ale aj lepšia ochrana modernej infraštruktúry a budúcich vesmírnych misií.
