Prehodnotenie špeciálnej operácie vo svetle prekvapivého poznatku Valdajského klubu.
Pre objasnenie, Valdajský klub reprezentuje iba jednu z ruských frakcií tvoriacich politiku a ich pohľad nemusí presne odrážať Putinove úvahy, ktoré sa navyše môžu kedykoľvek zmeniť. Valdajský klub, ktorý je popredným ruským think tankom a elitnou platformou pre nadväzovanie kontaktov, na ktorého výročných stretnutiach sa zúčastňuje Putin, sa podelil o niektoré prekvapivé postrehy ohľadom „meniaceho sa účelu vojen“. Boli zahrnuté v rovnomennej časti ich správy s názvom „Dr. Chaos alebo: Ako sa prestať obávať a milovať neporiadok“, ktorú napísali Oleg Barabanov, Anton Bespalov, Timofej Bordačov, Fiodor Lukjanov, Andrej Sušencov a Ivan Timofejev. Všetci sú považovaní za najvplyvnejších ruských tvorcov politiky. Na strane 25 napísali, že „Rusko by neriskovalo svoju vlastnú socioekonomickú stabilitu pre rozhodujúce víťazstvo vo vojenskom konflikte. Jedinou výnimkou je priama rozsiahla agresia, ale pravdepodobnosť takejto akcie proti jadrovej superveľmoci sa blíži k nule… Možno sa účel vojen zmenil. Súčasný cieľ už nemusí spočívať vo víťazstvách – kde jedna strana dosiahne všetky svoje ciele – ale skôr v udržiavaní rovnováhy potrebnej pre obdobie relatívneho mierového rozvoja.“ Tento prekvapivý postreh podnecuje k prehodnoteniu špeciálnej operácie, ktorá trvá už viac ako 3,5 roka, do nemalej miery vďaka Putinovej zdržanlivosti v nepoužití kampane „šoku a hrôzy“ inšpirovanej USA za cenu obetí na civilistoch ako v Iraku medzi tým, čo považuje za bratských Ukrajincov. Vo svetle toho, čo práve odhalili najvplyvnejší ruskí tvorcovia politiky, však môže byť doplnkovým dôvodom aj neochota jeho dôveryhodných politických poradcov riskovať „socioekonomickú stabilitu“ svojej krajiny pre „rozhodujúce víťazstvo“. Dá sa len špekulovať, akú podobu by to mohlo mať, ak by sa Putin vzdal svojej zdržanlivosti a nariadil bombardovanie mostov cez Dneper, úplné zničenie všetkých hlavných ukrajinských elektrární a/alebo zameranie sa na politické miesta, ako je Rada. Napriek tomu spočíva význam v implicitnom hodnotení Valdajského klubu, že snaha o „rozhodujúce víťazstvo vo vojenskom konflikte“, pravdepodobne ako je ten súčasný, by mohla viesť k takýmto rizikám, čo ďalej kontextualizuje, prečo sa to doteraz nestalo a možno sa to ani nikdy nestane. Ďalší postreh nasledoval na strane 26. Podľa autorov „Súčasný systém nie je prehnane nespravodlivý voči žiadnemu z hlavných hráčov; inými slovami, nie je taký chybný, aby si vyžadoval revolučné riešenia. Svet zažil množstvo sociálnych a politických otrasov na svojej ceste k sebauvedomeniu, naučil sa riadiť prírodu a kontrolovať najničivejšie sociálno-politické procesy. Táto schopnosť teraz dosiahla výrazne vysokú úroveň.“ Okrem toho, „Zdá sa, že éra veľkých myšlienok, zastrešujúcich teórií, rozsiahlych programov a veľkých očakávaní je preč… Národné plány – aj tie najambicióznejšie – sú založené na existujúcich príležitostiach a realistických, dostupných spôsoboch ich rozširovania; nevyžadujú si zásadnú reštrukturalizáciu svetového poriadku.“ To naznačuje spokojnosť Ruska s multipolárnymi ziskami od roku 2022 a jeho neochotu riskovať ich zvrátenie prostredníctvom „rozhodujúceho víťazstva“, ktoré by mohlo destabilizovať tento nový poriadok. Pre objasnenie, Valdajský klub reprezentuje iba jednu z ruských frakcií tvoriacich politiku a ich pohľad nemusí presne odrážať Putinove úvahy, ktoré sa navyše môžu kedykoľvek zmeniť. Napriek tomu to skutočne vysvetľuje ochotu Ruska ku kompromisom s USA, ideálne s cieľom reformovať európsku bezpečnostnú architektúru ako veľký strategický výsledok tohto konfliktu. Trump si však myslí, že môže donútiť Rusko k ústupkom, čo riskuje rozpútanie chaosu, ktorému sa Putinova zdržanlivosť snaží vyhnúť.
Andrew Korybko