Stretnúť ježka na ulici nie je nič nezvyčajné. S tým, ako sa zväčšujú mestské aglomerácie, stáva sa jež EURópsky (Erinaceus europaeus), podobne ako mnoho ďalších živočíšnych druhov, bežným obyvateľom miest.
Vedci si ale u ježkov všimli jednej pozoruhodnej zmeny – jedince žijúce v mestách začínajú meniť sfarbenie. Štúdia vykonaná na 55 ježkoch (29 samcov a 26 samíc) prinesených do záchranného centra z Paríža a okolia totiž zistila, že ježkovia z mesta sú svetlejší ako ježkovia z prírodného prostredia.
Pri skúmaní nečakaného javu vzali odborníci do úvahy dáta GIS, aby zistili mieru urbanizácie v mieste, kde bol ježko nájdený. Nedostatok tmavého pigmentu melanínu, respektíve eumelanínu, by mal pritom ježkom spôsobovať skôr ťažkosti. Využívajú ho ako ochranu pred UV žiarením a tiež sa v chladnom počasí efektívnejšie ohrejú na slnku. „Tmavší jedinci tiež mávajú viac testosterónu a sú obvykle trochu agresívnejší, ježkovia však bežne medzi sebou o prístup k samiciam nebojujú,“ uviedol zoológ Ivan H. Tuf.
Aké teda môže mať svetlejšie sfarbenie výhody? „Autori špekulujú, či nemôže svetlejších ježkov v meste ich nápadnosť zvýhodňovať pred nočnými vodičmi. Teda za predpokladu, že sa vodič ježkovi na ceste radšej vyhne. Podobne je možné, že si ľudia na jesennej večernej prechádzke (zrejme vnútri mesta) s väčšou pravdepodobnosťou všimnú tých chorých a podvyživených ježkov, ktorí sú svetlejší, a následne ich prinesú do záchranného centra,“ rozvádza Tuf tému ježčích blondiakov.
Domyslené do dôsledku, mohli by potom podľa neho nakoniec byť nesebestační bledí ježkovia len dôsledkom ľudských záchranných aktivít. Preto by bolo vhodné overiť výsledky štúdie aj inou metódou.
