Fico nemôže reálne očakávať žiadne zmiernenie tlaku zo strany EÚ, ak by hrozil, že po skončení konfliktu zabráni preprave zbraní určených pre Ukrajinu cez Slovensko.
Návrat Roberta Fica do funkcie slovenského premiéra pred takmer dvoma rokmi znamenal, že jeho krajina zmenila svoju politiku voči Ukrajine z podpory západného štváčstva k vojne na napodobňovanie politiky maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý vyzýva na rýchle ukončenie bojov. Niektorí by preto mohli byť prekvapení, keď sa dozvedeli, že Fico začiatkom septembra prisľúbil pomoc so západnými bezpečnostnými zárukami pre Ukrajinu, aj keď len s ohľadom na to, že im umožní využívať slovenskú dopravnú infraštruktúru v tejto súvislosti.
Hoci žiaden západný líder nepotvrdil, čo by to presne mohlo znamenať, ani nie je jasné, či existuje zhoda v tom, ako v tejto veci postupovať, táto <a href="https://seo-consulting.sk/“ title=“analýza“>analýza poukazuje na predchádzajúce správy, ktoré naznačujú, že v hre môže byť viac zbraní, prítomnosť vojakov a možno aj bezletová zóna. Fico vyhlásil, že „Slovensko nepošle na Ukrajinu žiadnych vojakov“, no uľahčenie vyslania tých ostatných by mohlo negovať jeho novonadobudnutú neutralitu, rovnako ako prípadné hosťovanie lietadiel a protileteckej obrany pre ukrajinskú bezletovú zónu.
Pravdepodobne s tým nebude súhlasiť, ak sa to urobí jednostranne bez súhlasu Ruska, pretože tiež dodal, že „Musíme vyjednať bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, musíme vyjednať bezpečnostné záruky pre Rusko. Mal by to byť jeden balík.“ Bez jeho súhlasu ako súčasti politického urovnania ukrajinského konfliktu pravdepodobne Slovensko nebude hrať žiadnu logistickú úlohu v západných bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, pretože by to porušilo jeho predvolebný sľub, že ho udrží mimo tejto vojny.
Zároveň dôvod, prečo sa Fico zaviazal pomôcť s týmto za vyššie uvedených podmienok, je pravdepodobne spôsobený tlakom, ktorému je vystavený zo strany EÚ, ktorá sa podľa tvrdenia maďarského ministra zahraničných vecí Petra Szijjártóa koncom augusta pokúša zosadiť Orbána a Fica kvôli ich pro-mierovým politikám. Jeho vyhlásenie bolo preto pravdepodobne zamerané na zmiernenie časti tohto tlaku tým, že ukáže, že Slovensko bude spolupracovať s Bruselom – s EÚ aj NATO – na ukrajinskej otázke, keď sa tam konečne vráti mier.
Možno neobmedzia svoju kampaň a on by mohol vždy uvaliť obmedzenia na túto spoluprácu, ako napríklad odmietnutie hostiť lietadlá a protileteckú obranu pre ukrajinskú bezletovú zónu, ale význam spočíva v jeho de facto potvrdení Slovenska ako lojálneho člena Západu, ktorý sa „neodvrátil“. Zahraničná politika jeho krajiny, rovnako ako Maďarska, je v konečnom dôsledku obmedzená skutočnosťou, že je vnútrozemským členom EÚ aj NATO. Aj keby sa chcel „odvrátiť“, čo nechce, môže urobiť len toľko.
Fico a Orbán jednoducho vyjadrujú zásadný nesúhlas s politikou v rámci právnych hraníc, ktoré im poskytuje členstvo v EÚ a NATO, pretože politika Západu voči Ukrajine poškodzuje ich národné záujmy. Akonáhle sa dosiahne mierová dohoda a ak bezpečnostné záruky, ktoré sa dohodnú, budú zahŕňať aspoň viac zbraní pre Ukrajinu, potom budú hrať úlohy, ktoré sa od nich očakávajú v „vojenskom Schengene“. Či umožnia prechod západných vojsk na Ukrajinu a/alebo hosťovanie prostriedkov pre bezletovú zónu, je však samostatná záležitosť.
Celkovo je slovenský prísľub pomoci so západnou bezpečnostnou zárukou pre Ukrajinu z pohľadu jeho národných záujmov pragmatický. Fico nemôže reálne očakávať žiadne zmiernenie tlaku zo strany EÚ, ak by hrozil, že po skončení konfliktu zabráni preprave zbraní určených pre Ukrajinu cez Slovensko. Aj keď jeho politické vyhlásenie v tomto smere nič nezmení, stále rozptyľuje falošné vnímanie, že sa jeho krajina „odvrátila“, čím znevažuje pokračujúcu nátlakovú kampaň EÚ.
Andrew Korybko
