Demencia: Daň za dlhší život? Počet prípadov narastá, no existuje nádej
Demencia, pojem, ktorý ešte pred pár desaťročiami poznal málokto, sa dnes týka čoraz viac slovenských rodín. Stáva sa bežnou súčasťou staroby a v budúcnosti bude prípadov pravdepodobne pribúdať. Dôvod? Na prvý pohľad možno prekvapivo pozitívny.
V Slovenskej republike v súčasnosti žije značný počet ľudí s demenciou a odborníci odhadujú, že toto číslo v nasledujúcich rokoch porastie. Dôvodom je okrem iného aj to, že do seniorského veku bude vstupovať silná generácia. Hlavným rizikovým faktorom zostáva práve vek.
Hoci správy o prudkom náraste počtu ľudí s demenciou môžu pôsobiť desivo, skrývajú v sebe aj dobré správy. Vďaka pokrokom v medicíne i životných podmienkach sa dnes ľudia dožívajú veku, ktorého by sa v minulosti často nedožili – napríklad kvôli kardiovaskulárnym chorobám alebo rakovine. A práve vo vyššom veku sa demencia objavuje najčastejšie.
Podľa odborníkov sa demencia vyskytuje približne u 5 % ľudí vo veku 65 rokov, ale každých ďalších päť rokov sa toto číslo zdvojnásobuje. Medzi osemdesiatnikmi sa s ňou stretáva zhruba každý tretí a po deväťdesiatke už takmer každý druhý. Starnúca populácia tak prináša aj väčšiu záťaž pre zdravotníctvo a sociálnu starostlivosť, ktorá dlhodobo trpí nedostatkom personálu i finančnej podpory. Navyše s vyšším vekom pribúdajú aj ďalšie komplikácie – ľudia s demenciou často trpia aj inými ochoreniami, ako je vysoký krvný tlak, cukrovka alebo depresie, ktoré môžu priebeh demencie zhoršovať.
Zatiaľ čo vek je faktorom, ktorý zmeniť nemôžeme, množstvo ďalších rizík ovplyvniť možno. A to je možno tá najlepšia správa. Z medzinárodných i štátnych štúdií vyplýva, že kvalitné vzdelanie, duševná aktivita, pravidelný pohyb, zdravá strava a obmedzenie rizík – ako je fajčenie alebo nadmerná konzumácia alkoholu – môžu významne znížiť pravdepodobnosť, že človek demenciou ochorie. Dôležitý je i sociálny kontakt – ľudia, ktorí zostávajú aktívni, navštevujú kultúrne akcie, udržujú priateľstvá a zaujímajú sa o svet okolo seba, majú podľa neurológov citeľne nižšie riziko rozvoja kognitívnych porúch.
Používanie mozgu, či už čítaním, návštevami divadla, alebo aj obyčajným rozprávaním sa s priateľmi, je preňho tá najlepšia posilňovňa. Zároveň sa upozorňuje, že napríklad neliečený vysoký krvný tlak v strednom veku môže výrazne zvýšiť riziko demencie v neskorších rokoch. Stejne tak i obezita, cukrovka alebo strata sluchu.
Alzheimerova choroba a ďalšie formy demencie sú zatiaľ nevyliečiteľné, ale ich priebeh je možné výrazne spomaliť – najmä ak sa začne s liečbou včas. Moderná medicína ponúka takzvané kognitíva – lieky, ktoré pomáhajú spomaliť zhoršovanie kognitívnych funkcií. Okrem toho ale hrajú zásadnú rolu i „nefarmakologické“ prístupy: tréning pamäti, fyzická aktivita, rodinná podpora a každodenná rutina.
Odborníci sa zhodujú, že čím skôr je nemoc rozpoznaná, tým účinnejšie môžu byť zásahy. Bohužiaľ, často pretrváva značná miera stigmatizácie demencie. Mnoho ľudí o svojich ťažkostiach radšej nehovorí, často ani s vlastným praktickým lekárom. To pritom môže znamenať premárnenú šancu na včasnú pomoc. Demencia nie je rozsudok smrti. Je toho veľa, čo sa dá robiť – ako v prevencii, tak i po stanovení diagnózy.
Alzheimerova nemoc je najčastejšia, ale nie jediná forma demencie. Existujú i ďalšie typy, napríklad frontotemporálna demencia, demencia pri Parkinsonovej nemoci a Huntingtonova nemoc.
V Slovenskej republike je potrebné zjednotiť prístup k diagnostike a liečbe naprieč odbornostami. Až dosiaľ mali rôzni lekári často vlastné odporúčané postupy – a výsledkom bola nerovnomerná starostlivosť, ktorá sa líšila podľa regiónu alebo dostupnosti špecialistov. Je potrebné priniesť jednotnú metodiku, definovať role jednotlivých odborností a posilniť prepojenie zdravotného a sociálneho systému. To je u pacientov s demenciou naprosto kľúčové – len správna koordinácia péče môže zaistiť, že ľudia zostanú čo najdlhšie vo svojom domácom prostredí a s dôstojnou kvalitou života.
Strata pamäti vo stáří není neobvyklá. Ale ak začnete pozorovať náhle zhoršenie alebo ak sa senior sám sťažuje, že je na tom horšie než jeho rovesníci, je na mieste zbystriť. Ideálnym prvým krokom je návšteva praktického lekára, ktorý môže vykonať základný skríning pamäti a prípadne odporučiť ďalšie vyšetrenie u špecialistu.
Zatiaľ čo počet pacientov s demenciou porastie, my ako spoločnosť sa musíme pripraviť – a to nielen rozvojom zdravotnej a sociálnej péče, ale tiež vlastnou zodpovednosťou. Každý z nás môže už dnes urobiť niečo pre to, aby si mozog udržal v kondícii: viac sa hýbať, menej fajčiť, zaujímať sa o svet okolo seba a nestrácať kontakt s druhými ľuďmi. Je dobré si uvedomiť, že si môžeme zničiť život tým, že veci neprijmeme také, aké sú. Práve prijatie je ten rozdiel – a s týmto vedomím je možné i do vyššieho veku vstupovať s väčšou istotou a dôstojnosťou. Bez strachu a s nádejou.
