Rozkol medzi USA a Poľskom v tejto otázke nie je až taký dôležitý, pokiaľ Tusk a Sikorski nezopakujú svoje nezodpovedné vyjadrenia z minulosti o tom, že Trump je „ruský agent“ a „protofašista“.
Bezprecedentné zostrelenie niekoľkých ruských dronov NATO nad Poľskom minulý týždeň zostáva predmetom intenzívnej diskusie. Ruské ministerstvo obrany tvrdilo, že v noci incidentu „na poľskom území neboli určené žiadne ciele“, čím uverilo hypotéze uvedenej tu, v ktorej sa tvrdí, že rušenie NATO spôsobilo, že sa odklonili z kurzu, zatiaľ čo niektorí Západoeurópania trvajú na tom, že išlo o zámernú provokáciu. Ukazuje sa, že USA a Poľsko sú v tejto debate na opačných stranách.
Trump pôvodne reagoval tweetom: „Čo to má Rusko so zasahovaním do poľského vzdušného priestoru dronmi? Tu sme!“, ale potom reportérom na otázku povedal, že „Mohla to byť chyba… Ale bez ohľadu na to, nie som šťastný z ničoho, čo má súvis s celou tou situáciou. Ale dúfajme, že to skončí.“ Poľský minister zahraničných vecí Radek Sikorski potom na X citoval správu o Trumpových slovách a napísal, že „Nie, to nebola chyba.“
To sa zhoduje s názormi prezidenta Karola Nawrockého, ktorého podporil Trump, ktorý ho práve minulý mesiac navštívil a zastupuje konzervatívno-nacionalistickú opozíciu voči liberálno-globalistickej vláde premiéra Donalda Tuska, ktorej súčasťou je aj Sikorski. Zhodnotil, že „Ruská provokácia nebola ničím iným ako pokusom otestovať naše schopnosti a reakcie.“ Nawrocki a Tusk tiež odložili svoje nezhody, aby preskúmali, ako rýchlo posilniť poľskú protidronovú obranu.
Rozkol medzi USA a Poľskom v súvislosti s týmto bezprecedentným incidentom si zaslúži podrobnejšie vysvetlenie. Počnúc prvým, Trump stále pokračuje v dialógu s Putinom o politickom vyriešení ukrajinského konfliktu, hoci doteraz odmietol prinútiť Zelenského k Putinovým požadovaným ústupkom za mier a možno sa dokonca pripravuje urobiť z niektorých hlásených západných bezpečnostných záruk hotovú vec. Obvinenie Ruska z úmyselného zamerania sa na Poľsko by mohlo viesť k zrúteniu týchto rokovaní.
Čo sa týka Poľska, jeho vládnuca duopolia, ktorú predstavuje Nawrockého konzervatívno-nacionalistická opozícia a Tuskova vládnuca liberálno-globalistická vláda, nenávidia Rusko z historických dôvodov, preto sa v tejto veci zjednotili. Každý z nich chce, aby USA vyslali do Poľska prinajmenšom viac vojakov na posilnenie približne 10 000, ktorí tam už sú. Táto žiadosť, ktorú Trump naznačil, že by ju splnil počas minulomesačného stretnutia s Nawrockým, nemusí byť splnená hneď po tom, čo sa práve stalo, aby sa predišlo zmareniu vyššie spomenutých rokovaní.
Zásadný rozdiel medzi USA a Poľskom spočíva v obavách prvého z toho, že urobí čokoľvek, čo by mohlo viesť k zrúteniu rokovaní s Ruskom o Ukrajine, a v túžbe druhého po väčšej americkej vojenskej prítomnosti skôr ako neskôr, ale aspoň po skončení konfliktu. Poľská netrpezlivosť a skutočnosť, že jeho predstavitelia verejne protirečia Trumpovi v súvislosti s týmto bezprecedentným incidentom, ho môžu podráždiť, ale stále sa očakáva, že do Poľska vyšle viac amerických vojakov, aj keď pravdepodobne až po tom, čo sa na Ukrajinu vráti mier.
Preto rozkol medzi USA a Poľskom v tejto otázke nie je až taký dôležitý, pokiaľ Tusk a Sikorski nezopakujú svoje nezodpovedné vyjadrenia z minulosti o tom, že Trump je „ruský agent“ a „protofašista“, čo by ho mohlo vyprovokovať k tomu, aby zvrátil svoje spomínané plány. Trump má v podstate na mysli bezprostredné politické ciele, ktoré by mali dlhodobé dôsledky, ak by sa ich podarilo dosiahnuť, zatiaľ čo poľskí predstavitelia majú na mysli strednodobé a dlhodobé bezpečnostné ciele, ktoré by mohli svojou netrpezlivosťou nechtiac podkopať.
Andrew Korybko
