Ak ste niekedy aspoň chvíľu pozorovali na uliciach miest holuby, nemohli ste si nevšimnúť, že mnohé z nich krívajú, nepoužívajú jednu nohu alebo im dokonca chýbajú prsty. V takom prípade by ste mohli predpokúdať, že ide o dôsledok infekcií alebo len tvrdého pouličného života a boja o potravu, na vine je ale niečo úplne iné. Podľa vedcov z Francúzska a ich štúdie z roku 2019 totiž za znetvorením holubov stojí kaderníctvo.

Výskum vykonali odborníci z Centra pre ekológiu a vedy o ochrane prírody v Paríži, ktorí sa zamerali na tamojšiu populáciu holubov. Špecificky sledovali výskyt deformácií nôh naprieč 46 lokalitami francúzskej populácie a výsledky publikovali v časopise Biological Conservation.

Celkom zaznamenali 30 holubov s amputovanými prstami, čo zodpovedá približne 20 percentám dospelej populácie v rámci sledovanej vzorky. Tieto zistenia potom porovnávali s rôznymi faktormi životného prostredia, ako je hustota osídlenia, znečistenie ovzdušia, hluk alebo výskyt organického odpadu. Zásadným však pre celú štúdiu bolo zistenie, že deformácie nôh pravdepodobne nemajú pôvod vo vyššie zmienených infekčných ochoreniach.

Predošlé výskumy totiž ukázali, že tmavo sfarbené holuby mávajú odolnejší imunitný systém než svetlejší jedinci, a ak by išlo o infekciu, dopadla by teda skôr na druhú zo zmienených skupín. Nič také sa však nepotvrdilo, keď postihnutí boli holuby naprieč celým spektrom sfarbenia. A čo viac, štúdia uvádza, že sa nepreukázalo ani častejšie zranenie oboch nôh, čo má byť len ďalším dôkazom, že infekcia v tejto súvislosti nehrá žiadnu rolu.

Výrazná korelácia sa naopak objavila medzi výskytom amputácií prstov a hustotou zaľudnenia, úrovňou hlukového i vzdušného smogu a prekvapivo tiež počtom kaderníckych salónov v jednotlivých oblastiach. Problém sa častejšie vyskytoval aj v blízkosti trhov či stánkov s občerstvením, kde sa môžu povaľovať najrôznejšie umelé vlákna a šnúry.

Tým sa teda dostávame k hypotéze, ktorú vedci naznačili, že holuby prichádzajú do kontaktu s ľudskými vlasmi a najrôznejšími vláknami, napríklad keď zháňajú materiál na stavbu svojich hniezd. Tieto vlákna sa im ale môžu omotať okolo prstov, obmedziť alebo úplne zastaviť prúdenie krvi, čo vedie k opuchom, poškodeniu tkaniva a nakoniec aj ku strate prstu. „Vlákno alebo vlas sa môže zachytiť pri chôdzi po zemi. Buď samo odpadne, alebo zostane zachytené na prste. Ak sa ho vták pokúsi odstrániť, môže sa mu to podariť, ale tiež si ho môže ešte viac utiahnuť,“ popisuje možný scenár autor štúdie Frédéric Jiguet, ornitológ a profesor z parížskeho Národného múzea prírodných vied.

Dodal tiež, že hoci sú holuby v mestách často vnímané ako okrídlené potkany a pohľad ľudí na ne nie je nijako prívetivý, je to práve človek, ktorého znečistením holuby trpia. A to oveľa viac, než by sme potenciálne trpeli my ich prítomnosťou.