Návrat piesne „Iris“ od Goo Goo Dolls: Fenomén nostalgie a generácie Z
Pieseň „Iris“ od kapely Goo Goo Dolls, ktorá v roku 1998 ovládala hitparády vďaka filmu „Mesto anjelov“, zažíva po takmer 30 rokoch nečakaný návrat na výslnie. Johnny Rzeznik, spevák kapely, akoby spieval k novej generácii, keďže skladba zaznamenala obrovský nárast popularity, najmä u generácie Z.
Podľa Google Trends dosiahol záujem o vyhľadávanie výrazu „iris goo goo dolls“ viac ako 15-ročné maximum a stala sa najvyhľadávanejšou piesňou leta. Na Spotify sa udržala niekoľko mesiacov medzi top 25 globálnymi hitmi a dokonca sa vyšplhala až na 15. miesto. Tento fenomén nie je len náhoda alebo výsledok algoritmických hier, ale odzrkadľuje širší kultúrny moment, ktorý poháňa nostalgia a meniace sa spôsoby, akými sa spájame s hudbou. Generácia Z, ktorá je už aj tak známa svojím silným zmyslom pre nostalgiu, popularizovala koncept „leta ako v 90. rokoch“, čo je návrat do čias pred sociálnymi médiami a smartfónmi – presne do obdobia najväčšieho úspechu Goo Goo Dolls.
Veľká časť novonadobudnutej popularity piesne pramení z virálnych momentov, ako napríklad živé vystúpenia Goo Goo Dolls na významných festivaloch a v finále American Idol. Trendy na TikToku, ktoré obsahujú originálne nahrávky aj cover verzie, tiež prispeli k novým globálnym streamovacím rekordom, s viac ako 5 miliardami streamov po celom svete, čo je pre kapelu na Spotify jednoznačne najlepší výsledok. Rzeznik povedal, že jeho kapela musí hrať naživo, pretože „takto si zarábame na živobytie.“ Dodal, že zo streamovania sa zarába „crap“, a že zarobiť si dá len hraním naživo, čo si vyžaduje veľa času. Podľa neho sa hudobný biznis veľmi zmenil a už ho toľko nebaví ako kedysi.
Dominancia takmer tridsaťročnej piesne v letných playlistoch nie je náhodná. Žijeme v dobe, kde sa kultúrna produkcia čoraz viac zameriava na recyklovanie starého namiesto vynachádzania nového. Súčasný pop je menej o inováciách a viac o návrate k predchádzajúcim desaťročiam, rozmazávajúc odlišné éry a nahlodávajúc identitu súčasnosti. Kultúrny teoretik Mark Fisher zaviedol koncept „pomalého zrušenia budúcnosti“: pretrvávajúci pocit, že sa čas opakuje a nové nápady stagnujú v prospech známeho komfortu. Podľa Fishera je naša kultúrna predstavivosť čoraz viac priťahovaná k recyklácii minulých úspechov, nielen v hudbe, ale aj vo filme, móde a umení.
Tieto myšlienky sa najživšie prejavujú v súčasných spotrebiteľských trendoch, najmä medzi generáciou Z. Pre mnohých je 90.roky symbolom éry pred smartfónmi a neustálou konektivitou – čas, keď prázdniny pozostávali z bicyklovania, zmrzlinových áut a záhradných hadíc, namiesto nekonečných notifikácií a času stráveného pred obrazovkou. Trend „leta ako v 90. rokoch“ odráža túžbu po neštruktúrovanej hre a analógovej zábave, pričom sa rodičia aj mladí snažia znovu vytvoriť slobodu a kreativitu, ktorú spájajú s pred-digitálnym vekom.
Google Trends uviedol, že pojem „leto v 90. rokoch“ dosiahol v júni historické maximum a „leto ako v 90. rokoch“ bolo v júli prelomovým vyhľadávaním. Má blízke podobnosti s podobným prelomovým vyhľadávaním: „divoké detské leto“, ktoré povzbudzuje rodičov, aby prestali sledovať každý pohyb svojich detí (s technológiou, ktorá v 90. rokoch nebola dostupná). Prejavujú túžbu po inej dobe s menším množstvom technológií, keď sa „Iris“ prehrávala opakovane na VH1. Pre generáciu Z, ktorá 90. roky nikdy skutočne nezažila, ale vyrastala s ich vplyvom, je návrat k tejto minulosti prostredníctvom hudby, ako je „Iris“, únikom aj rebéliou proti úzkostiam digitálnej súčasnosti.
Frontman kapely Dashboard Confessional, ktorý otváral koncerty/“ title=“koncert“>koncert Goo Goo Dolls počas ich spoločného vystúpenia, poznamenal, že videl v dave veľa tínedžerov v tričkách kapiel z 90-tych rokov. Spýtal sa publika, či ešte vôbec pozerajú MTV. Potom im ponúkol vysvetlenie , že rodiny kedysi sledovali televíziu spoločne, a že to bolo ako veľkoformátový TikTok. Zvuk publika sa najviac zvýšil pri záverečnej skladbe, ktorou, samozrejme, bola „Iris“.
V konečnom dôsledku sa „Iris“ dokázala presadiť na iných vlnách a stala sa fenoménom, ktorý zodpovedá svetu, kde je proroctvo retrománie silnejšie ako kedykoľvek predtým. Ak je tiež pravda, že budúcnosť bola zrušená, potom ďalší text Goo Goo Dolls by mohol prísť na um z ich hitu „Name“: opakovania sa stanú našou históriou.
Nick Lichtenberg
