Skip to content
Menej ako minútu min.
Prečo aligátory prehĺtajú kamene? Ich stratégia kupodivu dáva perfektný zmysel

Aligátory nie sú práve vyberaví stravníci. Keď majú hlad, ulovia ryby, korytnačky, vtáky, drobné cicavce a niekedy (bohužiaľ) aj človeka. K najpozoruhodnejším nálezom v ich žalúdkoch však patria úplne obyčajné kamene. Prečo ich aligátory a ďalšie príbuzné druhy jedia? Vysvetlenie mali už pred dávnymi časmi domorodé kmene v Južnej Amerike, prednedávnom ho potom potvrdili aj vedci.

Spolknutým kameňom v žalúdkoch zvierat – pretože aligátory nie sú jediní, kto ich konzumujú – hovoria vedci gastrolity. Môžu pomáhať s trávením potravy, dopĺňaním minerálov, ako je napríklad vápnik, alebo zbavovaním sa parazitov. V prípade vodných živočíchov ale môže byť motiváciou ešte niečo iné – a ak tipujete, že to má čo do činenia s plávaním alebo potápaním, mierite vo svojej úvahe správnym smerom.

Overiť dávnu hypotézu, že sa aligátory kŕmia kameňmi, aby zvýšili svoju hmotnosť, sa rozhodol v roku 2019 tím z Univerzity v Utahu, ktorý do laboratória priviezol sedem mladých amerických aligátorov, aby sledoval, ako sa menia ich potápačské schopnosti po požití kameňov. Výsledky boli pozoruhodné – aligátory, ktoré prehltli kamene, zostávali pod hladinou oveľa dlhší čas než tí, ktorí sa im v danej chvíli vyhli.

Zatiaľ čo bežný ponor trval v priemere necelých šesť minút, s kameňmi v žalúdku sa čas predĺžil na zhruba 11 minút, teda o 88 percent viac. Najdlhší zaznamenaný čas ponoru bez kameňov potom činil 14 minút, avšak s kameňmi v žalúdku presiahol hranicu 35 minút. „Doba trvania priemerného a maximálneho ponoru sa s gastrolitmi významne predĺžila,“ zhrnuli vedci vo svojej štúdii.

Kameňe pomáhajú aligátorom potápať sa hlbšie a zostať pod hladinou dlhšie, bez toho, aby museli akokoľvek ovplyvňovať objem pľúc. Táto jednoduchá, ale efektívna stratégia dáva predátorom výhodu – môžu nenápadne číhať pod hladinou a vo vhodný okamih zaútočiť. Gastrolity nie sú špecialitou len súčasných aligátorov či krokodílov, paleontológovia ich totiž nachádzajú aj v kostrách druhohorných morských plazov, čo podľa vedcov ukazuje, že ide o stratégiu starú aj v rámci miliónov rokov trvajúcej evolúcie.

Staňte sa súčasťou našich čitateľov, ktorí nás podporujú!

Vaša podpora nám pomáha udržiavať nezávislé správy zdarma pre všetkých.

Please enter a valid amount.
Ďakujeme za Vašu podporu.
Vašu platbu nebolo možné spracovať.
Redakcia

Aligátory nie sú práve vyberaví stravníci. Keď majú hlad, ulovia ryby, korytnačky, vtáky, drobné cicavce a niekedy (bohužiaľ) aj človeka. K najpozoruhodnejším nálezom v ich žalúdkoch však patria úplne obyčajné kamene. Prečo ich aligátory a ďalšie príbuzné druhy jedia? Vysvetlenie mali už pred dávnymi časmi domorodé kmene v Južnej Amerike, prednedávnom ho potom potvrdili aj vedci.

Spolknutým kameňom v žalúdkoch zvierat – pretože aligátory nie sú jediní, kto ich konzumujú – hovoria vedci gastrolity. Môžu pomáhať s trávením potravy, dopĺňaním minerálov, ako je napríklad vápnik, alebo zbavovaním sa parazitov. V prípade vodných živočíchov ale môže byť motiváciou ešte niečo iné – a ak tipujete, že to má čo do činenia s plávaním alebo potápaním, mierite vo svojej úvahe správnym smerom.

Overiť dávnu hypotézu, že sa aligátory kŕmia kameňmi, aby zvýšili svoju hmotnosť, sa rozhodol v roku 2019 tím z Univerzity v Utahu, ktorý do laboratória priviezol sedem mladých amerických aligátorov, aby sledoval, ako sa menia ich potápačské schopnosti po požití kameňov. Výsledky boli pozoruhodné – aligátory, ktoré prehltli kamene, zostávali pod hladinou oveľa dlhší čas než tí, ktorí sa im v danej chvíli vyhli.

Zatiaľ čo bežný ponor trval v priemere necelých šesť minút, s kameňmi v žalúdku sa čas predĺžil na zhruba 11 minút, teda o 88 percent viac. Najdlhší zaznamenaný čas ponoru bez kameňov potom činil 14 minút, avšak s kameňmi v žalúdku presiahol hranicu 35 minút. „Doba trvania priemerného a maximálneho ponoru sa s gastrolitmi významne predĺžila,“ zhrnuli vedci vo svojej štúdii.

Kameňe pomáhajú aligátorom potápať sa hlbšie a zostať pod hladinou dlhšie, bez toho, aby museli akokoľvek ovplyvňovať objem pľúc. Táto jednoduchá, ale efektívna stratégia dáva predátorom výhodu – môžu nenápadne číhať pod hladinou a vo vhodný okamih zaútočiť. Gastrolity nie sú špecialitou len súčasných aligátorov či krokodílov, paleontológovia ich totiž nachádzajú aj v kostrách druhohorných morských plazov, čo podľa vedcov ukazuje, že ide o stratégiu starú aj v rámci miliónov rokov trvajúcej evolúcie.

Staňte sa súčasťou našich čitateľov, ktorí nás podporujú!

Vaša podpora nám pomáha udržiavať nezávislé správy zdarma pre všetkých.

Please enter a valid amount.
Ďakujeme za Vašu podporu.
Vašu platbu nebolo možné spracovať.
Translate »