Sloboda, dôvera, ale aj bolesť a žiarlivosť. Čo je to otvorený vzťah?

Byť vo vzťahu? Otázka, ktorá má dnes množstvo odpovedí. Je možné milovať viac ľudí naraz? Aké formy otvorené vzťahy majú, prečo sú pre niekoho lákavé a aké riziká prinášajú? A kde ležia hranice slobody, dôvery a bolesti?

Je monogamia fér?

„Žiť a spať len s jedným človekom je vlastne hrozne nefér. A chcieť po človeku, ktorého miluješ, aby mal sex len s tebou, je sebecké. Monogamia proste nie je prirodzená.“ Takto znela veta kamarátky, ktorá sa práve zamilovala a otvárala tému otvoreného vzťahu.

Odvtedy som počula podobné príbehy viackrát. Napríklad o žene, ktorej manžel, s ktorým má dve deti, vie, že sa stretáva s iným mužom. Alebo: „Moja ségra v otvorenom vzťahu bola. Teraz sa rozvádzajú.“ Ale aj: „Sme šťastní, vyhovuje nám to. Nemáme nalajnovaný život podľa toho, čo nám definuje spoločnosť. Žijeme tak, ako chceme – vo vzájomnej dôvere, komunikácii a tolerancii.“ A tiež príbeh o žene, ktorej manžel žije striedavo s dvoma rodinami.

Pre jedných predstavuje polyamoria slobodnú alternatívu k „prežitým“ modelom vzťahov. Pre iných ide o módny výstrelok, ktorý je odsúdený k pádu, akonáhle prídu na scénu silné emócie.

Hľadanie nového modelu

Spoločnosť prehodnocuje staré role, snaží sa o spravodlivú rovnováhu medzi mužom a ženou, ale zároveň ako by sama občas nevedela, čo vlastne chce.

Otvorenosť ako súčasť plánu

Zatiaľ čo pre niekoho zostáva polyamoria za hranicou predstaviteľného, pre iných sa stáva bežným spôsobom partnerského fungovania. „Otvorené vzťahy sú v dnešnej dobe často skloňované téma. A zďaleka sa nedejú iba v dlhodobých vzťahoch. Ako terapeutka sa s otvorenými vzťahmi stretávam aj na ich začiatkoch,“ hovorí psychologička Lucie Rust.

Psychoterapeut Martin Zikmund vysvetľuje: „Často za tým môže byť určitý pocit neslobody alebo napríklad nedostatok priestoru pre nové zážitky a niekedy aj faktory, ktoré súvisia čisto len s človekom, ktorý tú otvorenosť začne vyžadovať. Existuje napríklad časť ľudí, ktorým môže dávať otvorenosť v partnerskom vzťahu paradoxne väčší pocit bezpečia vo vzťahu a umožní im to v ňom dosiahnuť väčšiu intimitu.“

Otvorenosť môže byť plánovanou súčasťou vzťahu už od počiatku. Ale pozor: to, že sa niekto rozhodne pre polyamoriu, nutne neznamená, že je s jeho vzťahom niečo zle. Niekedy je za tým jednoducho túha po väčšej autonómii. „Chcem mať niekoho, koho milujem, ale zároveň si nechcem pripadať, ako by som musela odovzdať celé svoje telo aj slobodu jednému človeku.“

Lucie Rust dodáva: „Tou najčastejšou motiváciou je udržanie a rozvíjanie vlastnej autonómie, ktorá mi umožňuje sa o svojej existencii, vzťahovosti, a konkrétne aj sexualite rozhodovať do istej miery samostatne, aj napriek tomu, že tvorím súčasť nejakého vzťahu.“ Byť s niekým – a zároveň sama sebou.

Otvorenosť všetkými smermi

Ďalšou motiváciou je rozvoj vzťahových zručností. Otvorený vzťah môže komunikáciu zlepšiť, nie zničiť: „Mnoho nemonogamných párov deklaruje zlepšenie partnerskej komunikácie, pretože je otváranie vzťahu svojim spôsobom núti o veciach hovoriť naprosto otvorene.“ Hovoriť „naprosto otvorene“ ale nemusí byť pre každého jednoduché. Ako povedať, že sa mi páči niekto iný, ale že ho/ju poriad milujem?

Martin Zikmund hovorí, že je najlepšie trochu potlačiť svoje jasnovidcké sklony, a skôr sa o veciach otvorene porozprávať. „Je dôležité mať možnosť sa k niektorým témam vracať v dobe, kedy už tie nejsilnější emócie opadnú. Niektorým párom pomáha napríklad inštitút ´stop slovíčka´, ktoré keď jeden z partnerov povie, tak sa tým diskusia dočasne ukončuje bez akýchkoľvek ďalších otázok, doprosovania sa apod., dokiaľ neopadnú emócie.“

Viac dimenzií života

Ak ma druhý partner inšpiruje, udržujeme si záujem jeden o druhého, otvoreność, chuť komunikácie a blízkosti. Práve rozvíjanie inšpirácie a sebarealizácie je jedným z ďalších motivátorov otvárania vzťahu. Žena v dlhoročenom vzťahu s mužom, ktorý je skôr praktický, uzemnený, bezpečný prístav, ale v jej blízkosti sa objaví niekoho, kto v nej znovu prebudí túhu tvoriť, cestovať a tancovať bosky na lúke v daždi. Neznamená to, že prestala milovať partnera. Len chce od života viac dimenzií. Tiež môže prísť na rad pragmatický prístup, v prípade vzťahu na diaľku, choroby, pracovného vyťaženia.

Nie je to pre každého

Otvorené vzťahy nie sú ani univerzálny liek, ani nový životný štýl. Nie sú nadradené monogamii a už vôbec nie sú vhodné pre každého. A ak vám myšlienka, že by váš partner mal niekoho iného, spôsobuje skôr vnútornú závrat než eufóriu z osobnej slobody, tak to nie je známka toho, že ste zastaralí alebo nezrelí. Len proste viete, čo chcete.

Dôležité je mať priestor o týchto veciach premýšľať. Niekedy je totiž nejsilnější odpoveďou aj to, že hovoríte „nie“. Alebo zistíte, že by sa vám to vlastne páčilo. Možno práve myšlienka otvoreného vzťahu nie je o rozchode, ale naopak – o novej forme blízkosti.

Väčšia zmena, než ste čakali

Než sa na ňu vydáte, je dôležité si uvedomiť, že nejde o jednoduchú zmenu pravidiel, ale o hlbokú transformáciu vzťahovej dynamiky.

Lucie upozorňuje: „Ako najčastejšiu chybu vidím, keď je pokus o otváranie vzťahu už len číry akt zúfalstva – keď už neviem, čo so vzťahom, tak ho otvorím. Otváranie vzťahu by sa tiež nemalo rodiť ako spôsob legalizácie nevery – mám milenku/milenca, a potrebujem ho/ju zlegalizovať, a tak prídem s nápadom polyamorie.“

Chcem otvorený vzťah. A teraz čo?

Psychológ Martin Zikmund odporúča začať mluvením. Hodne mluvením. Mluvením vo smyslu – poďme si sadnúť, otvoriť víno, emócie aj kalendár a povedať si, čo vlastne obaja chceme a čo už je pre nás cez čiaru. „Keď chce niekto začať s otvoreným vzťahom, môže byť pre niekoho prospešné si dať skúšobné obdobie, kedy sa partneri pravidelne stretávajú a hovoria o tom, ako sa v novej situácii cítia, čo im tam vyhovuje alebo nevyhovuje, a čo by prípadne potrebovali nastaviť inak.“

Testovacia jazda

Niekedy zistíte až v praxi, že vás viac než telesná nevera bolí fakt, že partner začal druhej žene hovoriť tie roztomilé prezývky, ktoré si doteraz nechával len pre vás.

„Akýkoľvek vzťah prestáva fungovať, keď si ktokoľvek v ňom pripadá, že je to voči nemu nefér a/alebo je to na jeho úkor, alebo keď komunikuje voči partnerovi, že mu niečo ubližuje, ale ten partner to robí ďalej. V otvorenom vzťahu je pritom fungujúca komunikácia ešte zásadnejšia než v tom ´uzavretom´,“ vysvetľuje Martin Zikmund.

Nech už zostanete vo dvoch, alebo sa rozhodnete hľadať nové dimenzie vzťahu, je to vaša voľba. A mala by vychádzať z pravdy. Nie z trendov ani z paniky, že „všetci už to skúsili“. Otvorený vzťah rozhodne nie je dôkaz nejakého moderného prístupu, pretože monogamia nie je prežitok. Oboje môže byť krásne, obohacujúce aj náročné. Hlavné je zostať v kontakte, so sebou aj s tým druhým.