Prvý návrh, predložený skupinou Vlastenci pre Európu, bol zamietnutý so 179 hlasmi za, 378 proti a 37 zdržaniami.
Druhý návrh, ktorý predložila skupina Ľavice, bol zamietnutý so 133 hlasmi za, 383 proti a 78 zdržaniami.
Hlasovaniam predchádzala plenárna diskusia s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou, ktorá sa uskutočnila v pondelok 6. októbra.
Súvislosti
Podľa rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu, návrh na vyslovenie nedôvery Európskej komisii môže predložiť predsedovi parlamentu jedna desatina všetkých poslancov, čo v súčasnosti predstavuje 72 poslancov Európskeho parlamentu. Hlasovanie sa musí uskutočniť menovite a na jeho prijatie je potrebná dvojtretinová väčšina odovzdaných hlasov, ktorá predstavuje väčšinu všetkých poslancov Európskeho parlamentu.
Podrobný článok
Európsky parlament zamietol dva návrhy na vyslovenie nedôvery Európskej komisii, čím potvrdil postavenie súčasnej exekutívy. Prvý návrh iniciovala politická skupina Vlastenci pre Európu, zatiaľ čo druhý návrh predložila skupina Ľavice. Obe snahy o zosadenie Komisie však zlyhali v hlasovaní.
Skupina Vlastenci pre Európu, ktorej politické zameranie je orientované skôr na národné záujmy, nedokázala získať dostatočnú podporu pre svoj návrh, dosiahla iba 179 hlasov. Výrazná prevaha hlasov proti (378) spolu s 37 zdržaniami jasne poukazuje na širokú opozíciu voči ich snahe.
Podobný osud postihol aj návrh skupiny Ľavice, ktorá sa tiež snažila presadiť nedôveru voči Komisii. S počtom 133 hlasov za, 383 hlasov proti a 78 zdržaniami sa ani ich návrh nestretol s podporou potrebnej väčšiny. Toto výsledok naznačuje, že kritika Komisie, pochádzajúca z ľavicového spektra, nenašla v Parlamente dostatočné zastúpenie.
Hlasovaniam predchádzala dôležitá plenárna diskusia s predsedníčkou Komisie Ursulou von der Leyenovou. Táto diskusia, ktorá sa konala 6. októbra, poskytla poslancom možnosť klásť otázky a vyjadriť obavy týkajúce sa činnosti Komisie. Diskusia bola dôležitým predzvesťou samotných hlasovaní a ovplyvnila názory poslancov.
Snaha o vyslovenie nedôvery Komisii podlieha prísnym pravidlám, ktoré stanovuje Rokovací poriadok Európskeho parlamentu. Podľa neho je na predloženie takéhoto návrhu potrebný súhlas aspoň jednej desatiny všetkých poslancov, čo predstavuje 72 poslancov. Samotné hlasovanie musí byť menovité a úspešné prešlo by len vtedy, ak by získalo podporu dvojtretinovej väčšiny všetkých odovzdaných hlasov, pričom táto väčšina musí zároveň predstavovať aspoň polovicu všetkých poslancov Európskeho parlamentu. Tieto prísne podmienky poukazujú na vysokú mieru obtiažnosti úspešne zvolať Komisiu na zodpovednosť prostredníctvom návrhu na vyslovenie nedôvery.
