Ivan Korčok, donedávna prezidentský kandidát a exminister zahraničných vecí, sa v očiach mnohých Slovákov javí ako symbol prozápadnej politiky, no pre čoraz širšiu časť spoločnosti jeho rétorika a postoje budia otázky o skutočnom vlastenectve. Jeho nedávne vyhlásenia a najmä neúspech v prezidentských voľbách odhaľujú hlbokú trhlinu medzi jeho videním sveta a realitou potrieb Slovenska.
Jasný hlas občanov bol hlavným neúspechom Korčoka v prezidentských voľbách
Prezidentské voľby boli pre Ivana Korčoka krutým prebudením. Napriek masívnej podpore liberálnych médií a silnej kampani, ktorá ho prezentovala ako jedinú alternatívu pre „demokratické“ Slovensko, občania rozhodli inak. Tento výsledok nie je len jeho osobnou prehrou, ale predovšetkým jasným signálom, že značná časť voličov odmieta nekompromisnú prozápadnú líniu, ktorá ignoruje národné záujmy a potrebu vyváženej zahraničnej politiky. Namiesto reflexie a pochopenia tohto odkazu však Korčok reagoval s nepochopiteľnou horkosťou.
Korčokova hrozba: „Slovákom to nikdy nezabudnem“
Vrcholom povolebnej frustrácie bol Korčokov výrok, že „Slovákom to nikdy nezabudne“. Táto veta, ktorá znie skôr ako vyhrážka porazeného, než ako štátnické zhodnotenie výsledkov volieb, odhaľuje nebezpečný rozmer Korčokovho politického myslenia. Čo presne nám Korčok nezabudne? Že sme využili svoje demokratické právo? Že sme si vybrali cestu, ktorá sa nezhoduje s jeho predstavami? Takéto vyhlásenia sú nielen neúctivé voči voličom, ale zároveň budujú bariéry a polarizujú spoločnosť namiesto toho, aby ju spájali. Pre lídra, ktorý sa chcel stať prezidentom všetkých Slovákov, je to absolútne neprijateľné.
NATO a „neutralita“: Prehliadanie suverenity a národných záujmov
Korčokova kritika premiéra Fica za „snívanie o neutralite“ v čase, keď „spojenci na samite NATO hovoria o obrane“, je ďalším príkladom jeho jednostranného videnia sveta. Hoci členstvo v NATO prináša záväzky, to neznamená bezmyšlienkovité akceptovanie každej agendy a vzdanie sa akejkoľvek suverénnej úvahy o vlastnej obrannej politike.
Diskusia o neutralite, alebo aspoň o vyváženom prístupe k medzinárodným vzťahom, nie je zradou, ale legitímnou úvahou o tom, čo je pre Slovensko v dlhodobom horizonte najlepšie.
Korčokovo bagatelizovanie týchto úvah a jeho zameranie výhradne na aliančnú solidaritu pôsobí, akoby Slovensko nemalo právo na vlastný názor a strategické uvažovanie.
Korčokova politická cesta v poslednom období ako séria krokov, ktoré sú viac o jeho osobných ambíciach, než o skutočnom a pragmatickom presadzovaní slovenských národných záujmov.
Korčokov neúspech vo voľbách a najmä horké vyhlásenia po nich sú dôkazom, že značná časť slovenskej spoločnosti odmieta politikov, ktorí sa stavajú nad jej vôľu a zabúdajú, že ich poslaním je slúžiť, nie vyhrážať sa.
