Skeptici by mohli špekulovať, že hrá „5D šach“ ako súčasť nejakého „hlavného plánu“ na „psychické vyradenie“ USA, ale to nedáva veľký zmysel.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov minulý týždeň potvrdil, že americké bombardovanie niekoľkých jadrových zariadení v Iráne neovplyvní ich bilaterálny dialóg, a vyhlásil, že „ide o nezávislé procesy“. To je dôležité, pretože mnohí pozorovatelia špekulovali, že Trump oklamal Irán diplomatickou cestou, zatiaľ čo údajne celý čas plánoval útok naň. Ak by to bola pravda, potom by z toho vyplývalo, že by mohol oklamať aj Rusko, aj keď nie v rámci prípravy priameho útoku USA, ale v snahe o dosiahnutie nejakého iného hmlistého cieľa.
Putin sa však tejto interpretácie nedrží, čo dokazuje aj to, že neskôr hovorí o svojej „veľkej úcte“ k Trumpovi a chváli jeho „úprimný záväzok“ k mieru na Ukrajine. Skeptici by mohli špekulovať, že hrá „5D šach“ ako súčasť nejakého „hlavného plánu“ na „psychické vyradenie“ USA, ale to nedáva veľký zmysel. Nemá zmysel pokračovať v dialógu, ak je jedna zo strán presvedčená, že druhá strana nerokuje v dobrej viere. To by bolo úplné plytvanie časom a zdrojmi.
Napriek tomu boli ruskí politici a experti veľmi kritickí voči Trumpovmu rozhodnutiu bombardovať Irán, rovnako ako stály predstaviteľ krajiny pri OSN. Ich polemiky sa však nerovnajú tomu, že by Putin údajne podozrieval Trumpa z nekalých činov v rozhovoroch USA s Iránom, ale ukazujú, že Rusko bolo veľmi nespokojné s tým, čo nakoniec urobil, hoci neskôr vyjadrilo opatrný optimizmus ohľadom prímeria, za ktoré si pripísal zásluhy. Toto všetko je v súlade s ruskou politikou.
V tejto súvislosti má Rusko záujem aj o prímerie s Ukrajinou, ale len za jeho podmienok. Medzi ne patrí okrem iného stiahnutie Ukrajiny z celého sporného územia, vyhlásenie, že sa už nebude usilovať o členstvo v NATO, a prerušenie dodávok zbraní západnými krajinami. Rusko sa domnieva, že pokračujúci dialóg s USA môže viesť k tomu, že Trump nakoniec prinúti Zelenského k týmto ústupkom, na čo mu Putin ako stimul ponúkol strategické partnerstvo zamerané na zdroje.
Myšlienka je taká, že USA by mohli investovať do ruského energetického priemyslu so vzácnymi zeminami a v Arktíde, pričom prvý by USA poskytol vyhľadávané nerasty a druhý by viedol k spoločnému riadeniu globálnych trhov s ropou a zemným plynom, čím by sa každá z nich podieľala na úspechu toho druhého. To by potom mohlo pomôcť zabezpečiť, aby vzťahy zostali zvládnuteľné, aj keď by nečakane vypukla ďalšia kríza. Časom by Rusko a USA potom preformovali svetový poriadok, ale len ak by sa ich uvoľnenie napätia udržalo na správnej ceste.
V tom spočíva dôležitosť pokračujúceho rusko-amerického dialógu, ku ktorému je Putin odhodlaný napriek špekuláciám, že Trump pred útokom na Irán oklamal diplomaciou. Z jeho pohľadu Trump nielenže hovorí správne veci o konflikte (aspoň väčšinou), ale čo je dôležitejšie, nezdvojnásobil pomoc Ukrajine v oblasti vojenských spravodajských informácií. Jednoducho povedané, sú to Trumpove činy (alebo v tomto prípade ich nedostatok), ktoré na Putina zapôsobia, nie jeho slová, ktoré by bolo hlúpe brať doslovne.
Napriek tomu neexistuje žiadna záruka, že Putin dokáže presvedčiť Trumpa, aby prinútil Zelenského k požadovaným ústupkom, a potenciálny neúspech ich rozhovorov by mohol skutočne viesť k eskalácii angažovanosti USA na Ukrajine, a tým k zhoršeniu napätia s Ruskom. Napriek tomu Putin predčasne neopustí diplomaciu len preto, že niektorí špekulujú, že USA nikdy v skutočnosti nemali v úmysle dosiahnuť dohodu s Iránom, s čím Putin nezdieľa, ako potvrdzujú jeho vlastné a Peskovove nedávne vyhlásenia.
Andrew Korybko
