V Kroměříži objavili ukryté ametysty v zámockých grottách
V podzemí kroměřížskeho zámku, ktorý je zapísaný na zozname UNESCO, vrstva malty ukrývala stovky ametystov. Objav urobila Jana Zapletalová, vedúca katedry dejín umenia Filozofickej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci, počas odborného prieskumu zámockých grott, teda umelých jaskýň.
Polodrahokamy sú súčasťou výzdoby grott. Časť ametystov bola v minulosti zo zámku odcudzená. Zatiaľ sa nepodarilo zistiť, kedy boli zvyšné drahé kamene vedome zakryté maltou, povedala novinárom Zapletalová. Podľa nej má objav medzinárodný význam.
Dve grotty spolu s trojicou susedných sal terren tvoria prechod medzi interiérom zámku a Podzámockou záhradou. V minulosti slúžili na odpočinok, občerstvenie, bankety alebo koncerty. Pochádzajú z druhej polovice 17. storočia, z obdobia biskupa Karla II. z Lichtenštejna-Kastelkornu, ktorý sa po tridsaťročnej vojne zaslúžil o vybudovanie zámku v jeho dnešnej podobe. Sú jednými z najcennejších interiérov pamiatky. Ich odborný prieskum, pri ktorom spolupracuje olomoucké arcibiskupstvo ako vlastník pamiatky s UP, začal vlani. V budúcnosti by malo nasledovať reštaurovanie týchto priestorov.
Na unikátnu výzdobu grott Zapletalová narazila pri vedeckej práci na bohatej štukovej výzdobe sal terren. „Svietila som si na cestu baterkou, pretože v grottě býva bežne tma. A naraz sa mi pod svetlom baterky na stenách začali niektoré kamene trblietať. Uvidela som jeden, naraz som si všimla, že vedľa je druhý, ktorý sa trblieta, tretí, piaty, tridsiaty. A v ten moment mi došlo, že okolo mňa celá zadná časť grotty je úplne plná tých ametystov a zatočila sa mi hlava,“ povedala Zapletalová.
Umelé jaskyne, ktoré mali napodobňovať prírodu, sa tešili v baroku medzi EURópskou aristokraciou veľkej popularite. Vďaka vodným hračkám a chladu slúžili na letné osvieženie a zábavu a spravidla v nápaditej umeleckej výzdobe ukrývali nejaké inotajné posolstvo. Dekorácia drahými kameňmi v oboch kroměřížskych grottách v tak veľkom rozsahu je podľa Zapletalovej svetovo jedinečná. Ametysty bola najviac zdobená časť Apollonovej grotty bezprostredne okolo sochy boha slnka, ktorý alegoricky zosobňoval biskupa Karla. Spoločne s ďalšími minerálmi a lastúrami sú ametysty súčasťou stien a klenieb. V Důlní grottě sú zabudované aj v podlahe.
Objavené ametysty podľa geológa Radka Hanuse pochádzajú z kopca Květnice u Tišnova na Brněnsku. V historických prameňoch možno navyše dohľadať, že boli na stavbu prevážané v pivných sudoch. „Podobný typ výzdoby v Českej republike de facto nemáme. Ametyst je všeobecne v Čechách relatívne vzácny kameň, ktorý nie je až tak bežný, ako to na prvý pohľad vyzerá,“ povedal Honus.
V minulosti podľa neho stavitelia ametysty využili tiež k výzdobe chrámu svätého Víta v Prahe a kaplniek svätého Kríža a svätej Kataríny na Karlštejne. Spolu s ametystami sú súčasťou výzdoby kroměřížskych grott tiež opály, baryty, granátovce alebo sádrovce.
Arcibiskupstvo olomoucké podľa vedúcej jeho pamiatkového oddelenia Aleny Tobolkovej usiluje o reštaurovanie pamiatky, aby výnimočné priestory, ktoré sú aktuálne v havarijnom stave, uchovalo do budúcna. „Teraz budú prebiehať ďalšie prieskumy a reštaurátorské práce, ktoré potrvajú radu rokov. Bude nutné do nich zapojiť zahraničných odborníkov a zohnať financie na takto náročný postup,“ uviedla Tobolková. Vďaka krytým podlahám a vyhliadkam sa do grott aj po dobu prác bude môcť pozrieť verejnosť.
