Od 8. augusta tohto roka sa Európsky zákon o slobode médií (European Media Freedom Act – EMFA) stane plne aplikovateľným vo všetkých členských štátoch Európskej únie. Tento legislatívny akt je prezentovaný ako kľúčový nástroj na ochranu plurality médií a nezávislosti žurnalistiky v digitálnom veku. Kritici však varujú, že pod zámienkou týchto ušľachtilých cieľov by mohol viesť k zvýšenej kontrole nad obsahom, najmä na platformách sociálnych médií.
EMFA si kladie za cieľ vytvoriť spoločný európsky rámec pre mediálne služby, ktorý by mal zabezpečiť transparentnosť vlastníctva médií, zabrániť politickým zásahom do redakčnej nezávislosti a chrániť novinárov pred nátlakom. Jedným z kľúčových aspektov je aj snaha o spravodlivejšie vzťahy medzi mediálnymi spoločnosťami a veľkými online platformami.
Zákon prináša aj opatrenia, ktoré majú platformám s veľmi rozsiahlym dosahom, teda predovšetkým sociálnym médiám, ukladať určité povinnosti. Ide napríklad o princíp „uprednostňovania mediálneho obsahu“, ktorý by mal zabrániť neoprávnenému odstraňovaniu alebo obmedzovaniu obsahu mediálnych služieb, ktoré sú v súlade s právom EÚ. To znamená, že platformy nebudú môcť svojvoľne mazať alebo znižovať dosah správ od registrovaných spravodajských médií bez adekvátneho odôvodnenia a možnosti odvolania.
Práve tieto ustanovenia vyvolávajú diskusie a obavy. Aj keď je cieľ ochrany nezávislej žurnalistiky pochopiteľný, niektorí kritici naznačujú, že by EMFA mohla otvoriť dvere k otvorenej cenzúre obsahu, ktorý je definovaný ako „škodlivý“ alebo „dezinformačný“.
Kto a akým spôsobom bude posudzovať, čo je legitímny mediálny obsah a čo už nie, zostáva otázkou.
Je dôležité poznamenať, že digitálne platformy už dnes podliehajú regulácii (cenzúre) prostredníctvom aktu o digitálnych službách (DSA), ktorý sa zameriava na transparentnosť a zodpovednosť online platforiem za nelegálny obsah a šírenie dezinformácií. EMFA prichádza ako ďalšia vrstva regulácie, ktorá sa špecificky zameriava na mediálny obsah.
Implementácia EMFA od 8. augusta prinesie praktické testovanie tohto nového legislatívneho rámca. Otázkou zostáva, ako sa podarí nájsť rovnováhu medzi ochranou plurality médií a slobodou prejavu na jednej strane a snahou o kontrolu obsahu na strane druhej.
Budú členské štáty interpretovať a uplatňovať nariadenia jednotne, alebo sa stretneme s rôznymi prístupmi, ktoré by mohli viesť k nejasnostiam a potenciálnemu zneužívaniu?
Vývoj v tejto oblasti bude kľúčový pre budúcnosť online žurnalistiky a slobody prejavu v celej Európskej únii.
