"Po pokoji som schovávala zvratky," opisuje vizážistka hviezd dlhý boj s bulímiou

Jana Lhotová prežila ťažké detstvo a 23 rokov bojovala s bulímiou: „Miesto lásky som cítila len zúfalstvo“

Ako malá nemala stabilný domov. Striedavo bývala u starých rodičov, potom u matky, ktorá prepadla alkoholu, a nakoniec u otca, ktorý oslepol kvôli vážnej chorobe. Túžila po láske a pochvale, no obojeho sa jej dostávalo málo. V dospievaní Jana Lhotová prepadla anorexii a následne bulímii. S poruchou príjmu potravy žila dlhých 23 rokov, až do narodenia dcéry. Svoj príbeh zdieľala v podcaste (ne!)ZÁVISLÁ.

Tak ako každé dieťa, aj ona túžila po náruči milujúcich rodičov. Jana Lhotová sa jej však nikdy nedočkala. Kvôli matkiným problémom s alkoholom trávila väčšinu času u starých rodičov z otcovej strany. Jej otec totiž čoskoro vážne ochorel – lekári mu diagnostikovali lupus a takmer dva roky strávil v nemocnici.

„Moji rodičia sa spoznali veľmi mladí, mali okolo pätnásť rokov. Chvíľu spolu boli, ale keď sa rozhodli mať dieťa, ich vzťah už nefungoval. V čase môjho narodenia sa doma odohrávali hádky. Biologická matka prepadla alkoholu a ako rodič zlyhávala. Už od tretieho týždňa som bola prevažne v starostlivosti starých rodičov z otcovej strany,“ zverila sa maskérka hviezd Jana Lhotová.

Keď chodila na víkendy k matke, často sa stávalo, že ju nechala samotnú doma – „len na chvíľu“ odišla na večierok a vrátila sa až na druhý deň. Pre malé dievčatko to bola nočná mora. Namiesto spoločného hrania, vychádzok a láskyplnej pozornosti prichádzalo len zúfalstvo a frustrácia. Alkohol u matky nikdy nechýbal. „Raz mi pustila rozprávku na gramofónovej platni a povedala, že sa hneď vráti. Neprišla celú noc. Mala som štyri roky a musela som byť sama. Mala som hlad, smäd a strašne som sa bála, že sa už nikdy nevráti,“ vyrozprávala v podcaste (ne!)ZÁVISLÁ.

Susedia tyrani a ukradnuté darčeky

Matka ju navyše často odkladala k susedom, ktorí boli na Janu veľmi prísni a neváhali ju fyzicky trestať – napríklad aj za to, že sa omylom pocikala. Za podobné „prehrešky“ dostávala remeňom. Prosila, aby tam nemusela chodiť, ale matka ju nepočúvala. Túžba po alkohole bola silnejšia než materská láska.

Dodnes má pred očami scénu, na ktorú nikdy nezabudne. Boli Vianoce a Jana oslavovala u starých rodičov. Jej matka dorazila opitá. Namiesto toho, aby priniesla darčeky a chcela byť so svojou dcérou, zobrala väčšinu balíčkov spod stromčeka a odniesla ich do krčmy. Vymenila ich za alkohol.

„Keď som mala šesť, súd rozhodol, že budem zverená do starostlivosti otca. Lenže ten bol už vážne chorý – lupus ho pripútal na dlho k nemocnici. Nakoniec oslepol. Našťastie sa do môjho života zapojila jeho partnerka, pre mňa tá pravá mama, ktorá ma vychovala. Vďaka nej a otcovi som neskončila v detskom domove,“ hovorí Jana.

Nevlastná matka ako záchrana

Nevlastná matka, lekárka, si k Jane postupne našla cestu. Nebolo to jednoduché – po skúsenostiach s biologickou matkou mala dievčina strach komukoľvek dôverovať. Súčasne však zúfalo túžila po náklonnosti a pochvale.

Počas dospievania ale prišla ďalšia skúška – anorexia, ktorá sa čoskoro zmenila na bulímiu. Prvýkrát sa začala trápiť jedlom okolo trinástich rokov, keď začínala s modelingom. V agentúre jej vtedy povedali, že by mala schudnúť, pretože má „silnejšie lýtka“.

Zvratky boli všade

To odštartovalo roky plné vracania, záchvatového prejedania a utrácania tisícov za jedlo, ktoré končilo v záchodovej mise. Keď rodičia zistili, čo robí, začala si zvratky schovávať po dome. „Boli všade – v krabiciach, kastróloch, vedrách. Strašne to zapáchalo. Rodičia to objavovali a kričali na mňa, ale ja som nedokázala prestať. Keď to doma nešlo, išla som napríklad za školu a vracala tam. To nutkanie bolo silnejšie než ja,“ spomína Jana.

Za jedlo dokázala utratiť neuveriteľné čiastky. Mala aj „obľúbené“ potraviny, ktoré sa ľahko vracali. Nemohla prestať, ani keď videla, ako chudne, nemá silu a život jej preteká medzi prstami. Jej vesmír sa scvrkol na bulímiu. „Po škole som sa zastavila v obchode, nakúpila plné tašky jedla a doma len jedla a vracala. Trvalo to celé roky. Jedla som hlavne kalorické jedlá, ktoré som si normálne odopierala. Zostali mi z toho zdravotné následky – kýla, reflux, povolená pažeráková záklopka. Stačilo sa predkloniť a začala som vracať,“ popisuje.

Jej utrpenie trvalo dlhých 23 rokov. Ani narodenie syna ju neprinútilo bulímiu zastaviť. Po pôrode sa k nej znovu vrátila. Teprve až po narodení druhého dieťaťa – vytúženej dcéry – si uvedomila, že musí zmeniť svoj život. Začala bojovať sama za seba.

Chcete si vypočuť celý príbeh statočnej Jany Lhotovej? Vypočujte si podcast (ne!)ZÁVISLÁ.