Dehydratácia: Nepodceňujte nedostatok tekutín

Dehydratácia, čiže nedostatok tekutín v tele, má významne negatívny vplyv. V horúcich letných dňoch je preto potrebné venovať dostatočnému pitnému režimu zvýšenú pozornosť. Dostatočný príjem tekutín je však potrebný celoročne. Dehydratácia môže napríklad zvýšiť riziko infekcie močových ciest, ochorenia srdca a ciev a vznik obličkových a močových kameňov.

Keď dôjde k nerovnováhe medzi príjmom a výdajom tekutín, a teda strata telesných tekutín je väčšia ako prijaté množstvo, nastáva dehydratácia. Organizmus najprv stráca schopnosť normálne fungovať, neskôr sa začnú objavovať príznaky súvisiace s nedostatkom vody.

Dehydratácia ohrozuje deti i seniorov

Dehydratácia môže viesť k únave, bolestiam hlavy, problémom s koncentráciou a zhoršeniu fyzickej i psychickej výkonnosti. V závažnejších prípadoch môže spôsobiť zmätenosť, znížený krvný tlak, a dokonca i ohroziť funkciu životne dôležitých orgánov. Najrizikovejšími skupinami z hľadiska dehydratácie sú dojčatá, deti a ľudia vyššieho veku. Pravidelný a vhodný pitný režim významne podporuje všetky životne dôležité funkcie organizmu a je nevyhnutnou súčasťou prevencie celej rady ochorení vrátane tých závažných.

Prečo dochádza k dehydratácii?

Vodu strácame v podobe vodnej pary vo vydychovanom vzduchu a v pote, moči alebo stolici. Spolu s vodou sa vylučujú aj soli vo forme elektrolytov, ako je sodík, draslík, horčík, fosfor, chlór a ďalšie. Telo neustále udržuje rovnováhu medzi stratami vody i elektrolytov a ich príjmom, ale pri veľkých stratách ju udržať nedokáže a dochádza k dehydratácii. K opätovnému dosiahnutiu rovnováhy telo potrebuje okrem vody aj elektrolyty, samotná voda bez súčasnej náhrady ich patričného množstva nemusí stačiť. Ak sa rovnováha neobnoví, niektoré príznaky môžu pretrvávať alebo sa zhoršovať.

Kedy môže dochádzať k dehydratácii?

K dehydratácii môže dochádzať v priebehu celého roka v prípadoch, keď voda vylúčená potom nie je nahradená dostatočným príjmom tekutín. K podobnému javu dochádza aj pri saunovaní, kedy je strata vody vo forme potu značná. Hoci je strata tekutín v suchom prostredí vyššia, nebezpečenstvo predstavuje aj fyzická činnosť v podmienkach, ktoré môžu zvyšovať riziko prehriatia organizmu. Dehydratácia však hrozí aj v zimnom období a v chladnom počasí je navyše všeobecne nižší subjektívny pocit smädu. Preto sú v zime ohrozené dehydratáciou predovšetkým malé deti, ale aj seniori.

Symptómy dehydratácie

Dehydratáciu možno rozdeliť do troch fáz – mierna, stredná a ťažká. Pri miernej a často aj strednej dehydratácii vráti telo späť do rovnováhy pitie. Vhodnou súčasťou každodenného pitného režimu sú tak predovšetkým prírodné minerálky, ktoré dopĺňajú telu dôležité minerálne látky, ako napríklad horčík, vápnik, draslík a fluór. Mierna až stredná dehydratácia môže zahŕňať príznaky, ako je zvýšený smäd, pocit sucha v ústach, neschopnosť sústredenia sa na prácu, únava alebo ospalosť, závraty, bolesť hlavy, suchosť kože a slizníc alebo zníženie objemu moču, ktorá má tmavšiu farbu. Tieto príznaky sa môžu rýchlo zhoršovať a ukazujú potom na ťažkú dehydratáciu s rozvojom ďalších symptómov, napr. závraty a pocit slabosti, pokles krvného tlaku, zrýchlená srdcová frekvencia a zrýchlený dych, zvýšená telesná teplota, suchosť kože a slizníc, vymiznutie žilovej kresby na chrbte rúk, zhoršenie stavu vedomia, zmätenosť až kóma.

Prevencia dehydratácie

Prevencia dehydratácie spočíva predovšetkým v dodržiavaní dostatočného príjmu tekutín, a to aj vtedy, keď necítite smäd. Odporúča sa piť pravidelne počas celého dňa a nečakať, až sa objaví pocit smädu, ktorý je už známkou dehydratácie. Často je potrebné dbať na dostatočný príjem tekutín predovšetkým u seniorov, ktorí si už niektoré návyky neosvojia tak ľahko.

Autor: Veronika Tůmová