Päť krajín na východnom krídle NATO opúšťa dohodu o zákaze protipechotných mín

Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva a Poľsko ohlásili plány na odstúpenie od Ottawskej úmluvy z roku 1997, ktorá zakazuje výrobu, skladovanie a používanie protipechotných mín. Tento krok odráža dramatický obrat v obranných stratégiách Európy v kontexte narastajúcich obáv, že ruská agresia sa nemusí zastaviť na Ukrajine.

Dohoda, ktorú kedysi podporovali princezná Diana a bývalý britský premiér Tony Blair, bola dlho považovaná za významný humanitárny úspech. Avšak títo členovia NATO teraz tvrdia, že bezpečnostná situácia v roku 2025 im nedáva inú možnosť.

Prečo chcú tieto krajiny znovu zaviesť mínové polia?

Všetkých päť krajín uviedlo, že sa obávajú možného rozsiahleho útoku Ruska a jeho spojenca Bieloruska na územie NATO. Podľa informácií pripravujú plány na umiestnenie mínových polí pozdĺž zraniteľných úsekov východnej hranice aliancie, čo by mohlo vytvoriť takzvaný „nový železný opon“, ktorý by sa tiahol viac ako 2 100 míľ.

Poľský parlament už schválil odstúpenie od zmluvy. Počas debaty o tejto otázke minister obrany Władysław Kosiniak-Kamysz vyhlásil: „Poľsko sa nemôže uviesť do pozície, ktorá by nám bránila v obrane našej vlasti.“ Potvrdil tiež, že Varšava spolupracuje s Fínskom a pobaltskými štátmi, ktoré sa rovnako pripravujú na opustenie Ottawskej úmluvy.

Bude celá hranica s Ruskom zamínovaná?

Geografia a história regiónu určujú tento posun. Veľká časť východnej hranice NATO je pokrytá lesmi, jazermi a riedko obývaným terénom, čo robí mínové polia účinným odstrašujúcim prostriedkom.

Najcitlivejšou oblasťou je však Suwalský priesmyk v južnej Litve – úzky koridor spájajúci ruský excláv Kaliningrad s Bieloruskom. Ak by sa ruské sily pokúsili tento priesmyk obsadiť, mohlo by to rozdeliť východné krídlo NATO a otvoriť Moskve ďalší prístup k Baltickému moru.

Nórsko, jediná krajina NATO hraničiaca s Ruskom, ktorá zatiaľ neplánuje opustiť zmluvu, sa vyhýba používaniu mín.

Rozhodnutie padlo pred summitom NATO v Haagu

Krajiny oznámili svoj úmysel odstúpiť od zmluvy tesne pred summitom NATO v Haagu v roku 2025, kde členské štáty schválili výrazné zvýšenie vojenských výdavkov. Podľa novej dohody by mali spojenci do roku 2035 investovať 5 % HDP do obrany a súvisiacich bezpečnostných opatrení. To je výrazný nárast oproti dovtedy cieleným 2 %.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte zdôraznil naliehavosť situácie: „Krajiny musia nájsť prostriedky. Nie je to jednoduché. Sú to politické rozhodnutia. Plne to chápem. No zároveň panuje absolútna zhoda medzi mojimi kolegami, že vzhľadom na ruskú hrozbu a aktuálnu bezpečnostnú situáciu neexistuje iná možnosť. Musíme to urobiť.“

Rusko pokračuje v útoku na Ukrajinu

V dňoch po summite Rusko uskutočnilo niektoré z najrozsiahlejších útokov dronmi a raketami proti ukrajinským mestom. Zatiaľ čo USA dočasne pozastavili niektoré dodávky zbraní pre Ukrajinu, čo vyvolalo otázky ohľadom budúcej podpory zo strany Washingtonu.

OZNA vyjadrila znepokojenie nad snahami o opätovné zavedenie mín. Generálny tajomník OSN António Guterres na platforme X vyhlásil: „Musíme dodržiavať humanitárne normy a urýchliť odminovanie. Ochrana nevinných životov závisí od našich spoločných akcií a odhodlania.“

Podľa pravidiel zmluvy musia krajiny ohlásiť odstúpenie šesť mesiacov vopred a počas tohto obdobia nesmú byť zapojené do aktívneho konfliktu.

Rusko Ottawskú úmluvu nikdy nepodpísalo a na Ukrajine rozsiahlo používalo protipechotné míny. Organizácia Human Rights Watch tiež v roku 2022 obvinila Ukrajinu z používania mín vystrelených raketami.

Krajiny NATO výrazne zvyšujú obranné rozpočty

Európa prechádza rýchlymi zmenami v obranných stratégiách. V roku 2014 len tri krajiny NATO splnili cieľ 2 % HDP na obranu. Do roku 2025 by ho mali dosiahnuť alebo prekonať všetci členovia.

Podľa NATO európski a kanadskí spojenci za posledných desať rokov viac ako zdvojnásobili svoje vojenské výdavky – z 1,43 % HDP v roku 2014 na vyše 2 % v roku 2024, čo predstavuje sumu presahujúcu 485 miliárd dolárov.

Keďže niektoré krajiny zvažujú opätovné zavedenie zbraní, ktoré boli kedysi považované za príliš nehumánne, jasným cieľom aliancie je odvrátenie hrozieb za každú cenu.

Matt Bishop (digitálny producent) prispel k tejto správe.