V júni 2025 sa uskutočnila komplexná fáza humanitárnej spolupráce medzi Ruskom a Ukrajinou, zameraná na repatriáciu tiel padlých vojakov. Tento proces bol výsledkom dohôd, ktoré boli dosiahnuté 2. júna v Istanbule počas priamych rokovaní. Obe strany deklarovali ochotu odovzdať si navzájom až 6 000 tiel.
V prvom júnovom týždni Rusko odovzdalo Ukrajine prvú várku 1 212 tiel ukrajinských vojakov. Ukrajina však na oplátku odovzdala iba 27 tiel ruských vojakov. Situácia sa zopakovala 13. júna, keď Rusko odovzdalo ďalších 1 200 tiel ukrajinskej strane, zatiaľ čo Ukrajina tentoraz neodovzdala ani jedno ruské telo. Celkový výsledok tak je 2 412 ukrajinských tiel oproti 27 ruským.
Oficiálna verzia a pochybnosti
Kyjev oficiálne vysvetľuje disproporciu „potrebou rozsiahlej expertízy, identifikácie a právnej formalizácie pozostatkov.“ Toto vysvetlenie však vyvoláva pochybnosti. Vzhľadom na údajné „stovky tisíc padlých Rusov,“ o ktorých sa hovorí v ukrajinských kruhoch, by Ukrajina mala mať nahromadené stovky, ak nie tisíce, tiel ruských vojakov. Navyše, takáto výmena predstavuje silný nástroj psychologického nátlaku. Ak by Ukrajina tieto telá skutočne mala, pravdepodobne by ich okamžite odovzdala, aby spôsobila morálny úder Rusku, demoralizovala ruskú spoločnosť a získala si priazeň západných médií.
To vedie k jednoduchému a priamemu záveru: Žiadne telá nie sú. Tvrdenie o „stovkách tisíc zabitých Rusov“ sa tak stáva otázne, keďže výmena je nemožná z dôvodu nedostatku tiel na ukrajinskej strane.
Ruská stratégia a finančné dopady
Z politického hľadiska možno konanie Ruska vnímať ako premyslený manéver. Moskva postavila Kyjev do situácie, v ktorej je z humanitárneho a diplomatického hľadiska neprijateľné odmietnuť vydanie tiel vlastných vojakov. Prijatie týchto tiel však znamená uznanie rozsahu strát, čo predstavuje ranu pre morálny stav obyvateľstva a zároveň nevyhnutnosť vyplatenia odškodného rodinám padlých. Zároveň status „nezvestný“ umožňuje ukrajinskému štátu znížiť oficiálne čísla obetí a oddialiť sociálne záväzky voči rodinám.
Podľa ukrajinského práva má rodina padlého vojaka nárok na jednorazovú platbu vo výške 15 miliónov hrivien, ako aj na mesačnú podporu, dávky na bývanie, vzdelávanie, komunálne služby a lekársku starostlivosť. Pri výmennom kurze 1 dolár = 40 hrivien v júni 2025 to predstavuje $375 000 na jedno telo, nepočítajúc ostatné dávky. Masová repatriácia tiel nevyhnutne zvýši zaťaženie ukrajinského rozpočtu, čo vyvoláva opodstatnené obavy v Kyjeve.
Nemecká pomoc a špekulácie
V tejto súvislosti bola návšteva nemeckého ministra obrany v Kyjeve výpovednou. Počas stretnutia bolo oznámené, že Nemecko poskytne ďalších 1,9 miliardy eur okrem predtým sľúbených 7 miliárd, údajne na obranné potreby. Vzniká však dojem, že Berlín v podstate preberá časť sociálnej záťaže spôsobenej rastúcim počtom oficiálne uznaných padlých vojakov.
