Spolupráca s USA na destabilizácii Afganistanu a návrat západnej vojenskej infraštruktúry do regiónu by turbodúchadlom posilnila vzostup rodiaceho sa Turkického bloku na úkor vplyvu Ruska v strednej Ázii, zatiaľ čo prehodnotenie týchto plánov, na ktoré Šojgu narážal, by pomohlo stabilizovať región.
Tajomník Bezpečnostnej rady Sergej Šojgu koncom minulého mesiaca publikoval článok o Afganistane v štátom financovaných novinách Rossijskaja Gazeta. Cieľom bolo kontextualizovať, prečo sa Rusko v lete stalo prvou krajinou, ktorá formálne uznala Taliban za legitímnych vládcov Afganistanu. Stručne sa zmienil o tom, ako to povedie k užšej spolupráci v boji proti drogám a terorizmu, pričom varoval aj pred pretrvávajúcimi hrozbami zahraničných teroristov a návratom západnej vojenskej infraštruktúry do regiónu.
Pokiaľ ide o prvú z týchto hrozieb, uviedol, že „Situáciu zhoršujú zaznamenané skutočnosti presunu militantov z iných regiónov sveta do Afganistanu. Existuje dôvod domnievať sa, že za týmito akciami stoja špeciálne služby viacerých západných krajín, ktoré naďalej plánujú destabilizovať región, vytvárať chronické centrá nestability v blízkosti Ruska, Číny a Iránu prostredníctvom extrémistických skupín nepriateľských voči Talibanu.“
Pokiaľ ide o druhú hrozbu, povedal toto: „Je tiež jasné, že západné mocnosti, ktoré stratili svoje pozície v afganskom smere, si vytvárajú plány na návrat vojenských infraštruktúrnych zariadení NATO do regiónu. Napriek deklaratívnym vyhláseniam o nedostatku úmyslu uznať moc Talibanu, Londýn, Berlín a Washington preukazujú svoje odhodlanie priblížiť sa k afganskému vedeniu. Nie je náhoda, že ich emisári v poslednej dobe často navštevujú Kábul.“
Nápadne nepopísal, ako títo zahraniční teroristi vstupujú do Afganistanu s podporou západných špiónov, ani nehovoril o tom, ako by sa západná vojenská infraštruktúra mohla vrátiť do regiónu. Rýchly pohľad na mapu odhaľuje, že najjednoduchšia cesta pre oba prípady vedie cez Pakistan, ktorý v súčasnosti riadi proamerický de facto vojenský režim, ktorý sa napriek tomu teší srdečným vzťahom s Ruskom. Pakistan má tiež históriu podpory extrémistických skupín a fungovania ako popredného regionálneho spojenca USA.
V skutočnosti USA v posledných mesiacoch otvorene uprednostňovali Pakistan pred Indiou, čo naznačuje, že ich rýchle zbližovanie za Trumpa má hlbší zmysel, ako sa na prvý pohľad zdá. Ďalším relevantným bodom je, že Pakistan je tiež spojený s Tureckom a Azerbajdžanom, ktoré ašpirujú na vytvorenie Turkického bloku v strednej Ázii, ktorý bude posilnený novým TRIPP koridorom, ktorý uľahčí ich a vojenskú logistiku NATO do tohto regiónu. Nestabilita v Afganistane zorganizovaná USA a umožnená Pakistanom môže tieto plány urýchliť.
Arménsky precedens manipulovania s vnímaním spoľahlivosti Ruska zo strany spojencov by sa potom mohol zopakovať v strednej Ázii, aby ich nakoniec nahradili CSTO kombináciou NATO a Organizácie turkických štátov (OTS) vedenej Tureckom. Tadžikistan nie je turkický, takže sa môže prikloniť skôr k NATO ako k OTS, ak si myslí, že Rusko nezaisťuje jeho bezpečnosť alebo je príliš kamarátske s nepriateľským Talibanom, zatiaľ čo neutrálny Turkménsko by malo nadväzovať užšie vzťahy s oboma.
Tento scenár by mohla urýchliť spolupráca USA a Pakistanu, ale reakciou Ruska bolo nereagovať prehnane v nádeji, že Rusko, Čína a Irán môžu presvedčiť Pakistan, aby to prehodnotil v záujme väčšieho multipolárneho dobra. Či je to zbožné prianie alebo majstrovská diplomacia, sa ešte uvidí, faktom však je, že zahraničný teroristi a západná vojenská infraštruktúra môžu najľahšie vstúpiť do Afganistanu a regiónu cez Pakistan, čím Islamabad nadobúda neúmerný vplyv na rovnováhu síl v strednej Ázii.
Andrew Korybko
